S príchodom jesene stúpa počet respiračných ochorení a mnoho ľudí si kladie otázku, či ide o bežné nachladnutie, alebo o chrípku. Oba typy ochorení spôsobujú vírusy a na začiatku môžu vyvolávať podobné príznaky, napríklad únavu, bolesť hrdla či kašeľ.
Rozdiel medzi nimi je napriek tomu zásadný. Kým bežné nachladnutie má zvyčajne mierny priebeh a odznieva samo, chrípka dokáže spôsobiť vážne komplikácie, ktoré si vyžadujú lekársku starostlivosť. Správne rozlíšenie ochorení preto ovplyvňuje aj spôsob liečby.
Ako sa líši nástup chrípky od bežného nachladnutia?
Chrípka sa spravidla objavuje náhle, z plného zdravia, zatiaľ čo nachladnutie sa rozvíja postupne v priebehu jedného až troch dní. Tento rozdiel v rýchlosti nástupu patrí medzi najspoľahlivejšie vodítka pri rozlišovaní oboch ochorení.
Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR chrípka často začína zimnicou a bolesťami hlavy, pričom telesná teplota stúpa na 39 až 40 °C. Ku klinickým príznakom dochádza za jeden až tri dni od nakazenia. Bežné nachladnutie naproti tomu nevzniká náhle z plného zdravia triaškou a nie je charakterizované vysokou teplotou ani bolesťami kĺbov a svalov.
Aké príznaky sú typické pre chrípku a aké pre nachladnutie?
Pri chrípke dominujú celkové príznaky postihujúce celý organizmus, zatiaľ čo nachladnutie sa prejavuje najmä v oblasti nosa a hrdla.
Medzi typické príznaky chrípky patria:
- vysoká horúčka a zimnica,
- silné bolesti svalov a kĺbov,
- suchý, dráždivý kašeľ,
- výrazná únava a celková slabosť,
- bolesť hlavy.
Bežné nachladnutie sa naopak prejavuje skôr miernejšími príznakmi sústredenými v horných dýchacích cestách, medzi ktoré patrí nádcha, časté kýchanie, slziace oči a podráždené hrdlo. Podľa amerického portálu MedlinePlus môže byť súčasťou nachladnutia aj mierne zvýšená teplota od 37,7 °C, no vysoké horúčky ani silné bolesti tela nie sú pre neho typické.
Pri chrípke sa naopak celkové vyčerpanie prehlbuje rýchlo a postihnutý človek sa spravidla necíti schopný bežných denných činností už v prvý deň ochorenia. Práve kombinácia náhleho nástupu, vysokej horúčky a silných bolestí svalov patrí medzi znaky, ktoré chrípku od nachladnutia odlišujú najjasnejšie.
Ako dlho trvá chrípka a ako dlho nachladnutie?
Dĺžka priebehu je ďalším rozdielom medzi oboma ochoreniami. Chrípka postihuje organizmus intenzívnejšie, no pri nekomplikovanom priebehu jej príznaky ustupujú rýchlejšie než nastáva úplné zotavenie.
Ak nevzniknú komplikácie, príznaky chrípky odznejú po troch až piatich dňoch, k úplnému uzdraveniu však dochádza spravidla až po dvoch až štyroch týždňoch od prvých príznakov. Bežné nachladnutie sa väčšinou zlepší približne do týždňa, niektoré príznaky, napríklad nádcha a kašeľ, môžu podľa MedlinePlus pretrvávať štrnásť dní alebo aj dlhšie.
Presné rozlíšenie občas sťažuje aj samotná diagnostika, keďže lekár určuje ochorenie zvyčajne na základe klinických príznakov bez laboratórneho testu. Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR má počas epidémie 60 až 70 percent pacientov s jasnými príznakmi chrípke podobného ochorenia skutočne chrípku, zvyšok trpí na inú vírusovú infekciu vrátane bežného nachladnutia.
Aké komplikácie môže chrípka spôsobiť?
Zatiaľ čo bežné nachladnutie sa spája s komplikáciami len zriedkavo, chrípka dokáže oslabiť sliznicu dýchacích ciest a otvoriť cestu ďalším infekciám.
Medzi najčastejšie komplikácie chrípky patrí zápal priedušiek, zápal stredného ucha, zápal prínosových dutín a zápal pľúc. Takéto komplikácie si podľa Úradu verejného zdravotníctva SR často vyžadujú hospitalizáciu a u vysokorizikových osôb, napríklad u starších ľudí alebo ľudí s chronickým ochorením srdca, môžu ohroziť aj život.
Kto patrí medzi rizikové skupiny a kedy sa odporúča očkovanie proti chrípke?
Chrípkou ochorie v priemere 5 až 15 percent populácie počas jednej sezóny, ktorá na Slovensku trvá od októbra do konca apríla. Riziko vážnejšieho priebehu pritom nie je pri jednotlivých skupinách obyvateľstva rovnaké.
Medzi rizikové skupiny patria najmä ľudia nad 59 rokov, chronickí pacienti, tehotné ženy a deti vo veku od šiestich mesiacov do troch rokov. Práve týmto rizikovým skupinám sa podľa Úradu verejného zdravotníctva SR očkovanie odporúča najviac, ideálne v priebehu októbra a novembra, keďže ochranné protilátky sa vytvárajú postupne počas desiatich až štrnástich dní. Ich účinok potom pretrváva šesť až dvanásť mesiacov.
Vírus chrípky navyše podlieha drobným genetickým zmenám, preto sa menšie epidémie opakujú približne v dvoj- až trojročných cykloch. Raz za desať až štyridsať rokov dochádza k výraznejšej zmene vírusu, ktorá dokáže spustiť rozsiahlejšiu pandémiu, ako sa to stalo naposledy v rokoch 2009 a 2010.
Ako sa dá zmierniť priebeh oboch ochorení?
Liečba oboch ochorení je vo väčšine prípadov podporná, keďže ide o vírusové infekcie, na ktoré antibiotiká nezaberajú.
Medzi bežné odporúčania patrí dostatočný odpočinok, zvýšený príjem tekutín a užívanie liekov na zníženie horúčky, ako je paracetamol alebo ibuprofén. Antibiotiká pôsobia len proti baktériám, preto sa pri vírusovom nachladnutí podľa amerického portálu MedlinePlus nepodávajú. Rovnaké pravidlo platí aj pri chrípke bez bakteriálnej komplikácie, keďže ide tiež o vírusové ochorenie. Pri chrípke sa navyše odporúča pokoj na lôžku a obmedzenie kontaktu s ostatnými ľuďmi, aby sa znížilo riziko ďalšieho šírenia nákazy.
Ako sa dá zabrániť šíreniu chrípky a nachladnutia?
Obe ochorenia sa šíria najmä kvapôčkovou cestou pri kašľaní a kýchaní, preto zohráva hygiena kľúčovú úlohu pri obmedzovaní ich prenosu na ďalších ľudí.
Medzi základné preventívne opatrenia patrí časté umývanie rúk, kašľanie a kýchanie do vreckovky alebo lakťového ohybu a vyhýbanie sa blízkemu kontaktu s chorými ľuďmi. Úrad verejného zdravotníctva SR odporúča aj časté vetranie miestností, dostatočnú pohybovú aktivitu na čerstvom vzduchu a otužovanie organizmu, ktoré posilňuje celkovú odolnosť voči respiračným infekciám. V čase epidémie chrípky sa odporúča obmedziť návštevu podujatí s vysokou koncentráciou ľudí, napríklad kín alebo divadiel, keďže nakazený človek môže vírus šíriť už predtým, než sa u neho prejavia prvé príznaky.
Namiesto záveru
Rozlíšenie chrípky od bežného nachladnutia nie je vždy jednoduché, najmä v prvých hodinách ochorenia. Rýchlosť nástupu, výška teploty a intenzita bolestí svalov však patria medzi najspoľahlivejšie vodítka, ktoré pomáhajú odhadnúť, o aké ochorenie ide.
Pri podozrení na chrípku, najmä u rizikových skupín, je vhodné ochorenie nepodceňovať a vyhľadať lekársku pomoc. Práve včasné rozpoznanie chrípky totiž znižuje riziko vážnejších komplikácií.
Časté otázky o chrípke a nachladnutí
Aký je hlavný rozdiel medzi nástupom chrípky a nachladnutia?
Chrípka sa objavuje náhle, z plného zdravia, často so zimnicou a bolesťami hlavy. Nachladnutie sa naproti tomu rozvíja postupne, zvyčajne v priebehu jedného až troch dní.
Aká horúčka je typická pre chrípku?
Pri chrípke stúpa telesná teplota zvyčajne na 39 až 40 °C. Bežné nachladnutie vysokou horúčkou charakterizované nie je, prípadná zvýšená teplota býva len mierna.
Ako dlho trvajú príznaky nachladnutia?
Väčšina príznakov nachladnutia sa zlepší približne do týždňa. Niektoré príznaky, napríklad nádcha a kašeľ, môžu pretrvávať štrnásť dní alebo aj dlhšie.
Kedy hrozia pri chrípke komplikácie?
Komplikácie, ako zápal pľúc či zápal stredného ucha, hrozia najmä u starších ľudí a osôb s chronickými ochoreniami. V takých prípadoch si stav často vyžaduje hospitalizáciu.
Kedy je najvhodnejší čas na očkovanie proti chrípke?
Najvhodnejší čas na očkovanie je október a november. Ochranné protilátky sa vytvárajú počas desiatich až štrnástich dní a ich účinok pretrváva šesť až dvanásť mesiacov.
Pomáhajú antibiotiká na chrípku alebo nachladnutie?
Nie, obe ochorenia spôsobujú vírusy a antibiotiká pôsobia len proti baktériám. Liečba preto zostáva podporná, zameraná na zmiernenie príznakov a odpočinok.
Použité obrázky: Magnific
