Mikroplasty sa za posledné roky stali jednou z najčastejšie skloňovaných tém v oblasti životného prostredia aj zdravia. Drobné čiastočky plastov sa našli v morskej vode, v pôde, vo vzduchu, v pitnej vode aj v potravinách. Vedci ich zaznamenali dokonca aj v ľudskej krvi a tkanivách, čo vyvoláva otázky, aký vplyv môžu mať na zdravie.
Tento článok vysvetľuje, čo sú mikroplasty a nanoplasty, odkiaľ pochádzajú a ako sa dostávajú do ľudského tela. Zhŕňa aj to, čo o ich možnom vplyve na zdravie hovoria medzinárodné inštitúcie, ako sú Svetová zdravotnícka organizácia a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, a ako sa dá expozícia obmedziť. Informácie majú informatívny charakter a vychádzajú z aktuálne dostupných odborných zdrojov.
Čo sú mikroplasty a nanoplasty?
Mikroplasty sú drobné čiastočky plastov, ktoré sa bežne definujú ako plastové častice menšie než päť milimetrov. Nanoplasty sú ešte menšie a ľudské oko ich nedokáže zachytiť.
Podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) merajú mikroplasty od jedného mikrometra do piatich milimetrov a často sú menšie než zrnko ryže, zatiaľ čo nanoplasty majú veľkosť od jedného do tisíc nanometrov (Európsky úrad pre bezpečnosť potravín). Obidva typy sú v prostredí veľmi stále, ľahko sa šíria a ťažko sa odstraňujú. Rozlišujú sa pritom takzvané primárne mikroplasty, ktoré sa vyrábajú priamo v tejto veľkosti a pridávajú sa napríklad do niektorých kozmetických prípravkov, a sekundárne mikroplasty, ktoré vznikajú rozpadom väčších plastových predmetov.
Práve sekundárne mikroplasty tvoria väčšinu čiastočiek v prostredí. Vznikajú postupným opotrebovaním a rozkladom plastových fliaš, obalov, syntetického textilu či pneumatík, ktoré sa vplyvom slnka, tepla a mechanického namáhania drobia na stále menšie kúsky.
Odkiaľ sa mikroplasty berú a ako sa dostávajú do tela?
Do ľudského tela sa mikroplasty dostávajú predovšetkým tromi cestami: potravinami, pitnou vodou a vdychovaním vzduchu. Ich prítomnosť sa považuje za takmer všadeprítomnú.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že mikroplasty sa do pitnej vody dostávajú najmä prostredníctvom povrchového odtoku a odpadových vôd, pričom v balenej vode môže časť čiastočiek pochádzať aj zo samotného procesu plnenia a z obalov (Svetová zdravotnícka organizácia). K expozícii prispievajú aj potraviny, keďže čiastočky sa zisťujú napríklad v morských plodoch, a rovnako vzduch v interiéri, kde sa mikroplasty viažu na domáci prach. Medzi významné zdroje v domácnosti patria plastové obaly, syntetické oblečenie uvoľňujúce vlákna pri praní a opotrebovanie predmetov z plastu.
Čo hovorí veda o vplyve mikroplastov na zdravie?
Vedecké poznanie o zdravotných účinkoch mikroplastov je zatiaľ neúplné. Medzinárodné inštitúcie upozorňujú na chýbajúce údaje a potrebu ďalšieho výskumu.
Vo svojej správe z roku 2019, ktorá sa zaoberala pitnou vodou, WHO konštatovala, že na základe obmedzených dostupných dôkazov sa nejaví, že by mikroplasty v pitnej vode pri súčasných úrovniach predstavovali zdravotné riziko, zároveň však upozornila na veľké medzery v poznaní (Svetová zdravotnícka organizácia). Podobne Európska environmentálna agentúra označuje mikroplasty za významnú vznikajúcu znečisťujúcu látku, pri ktorej môžu chemické zložky predstavovať hrozbu pre zdravie, no poznatky o skutočných zdravotných dôsledkoch zatiaľ chýbajú (Európska environmentálna agentúra). Hoci sa čiastočky zistili v ľudskej krvi či tkanivách, priama príčinná súvislosť s konkrétnymi ochoreniami zatiaľ nie je preukázaná a zostáva predmetom výskumu. Ten sa zameriava najmä na najmenšie čiastočky a nanoplasty, pri ktorých sú poznatky o ich správaní v ľudskom tele najviac obmedzené.
Ako sa dá expozícia mikroplastom obmedziť?
Úplne sa mikroplastom vyhnúť nemožno, keďže sú v prostredí všadeprítomné. Expozíciu však možno podľa odborných odporúčaní znížiť viacerými bežnými opatreniami.
Medzi často spomínané preventívne kroky patrí obmedzenie jednorazových plastov a uprednostnenie vody z vodovodu pred balenou, keďže v balenej vode sa zvyčajne zisťuje viac čiastočiek, hoci tieto údaje sú stále zaťažené metodickou neistotou. Odporúča sa aj vyhýbať ohrievaniu jedla v plastových nádobách, uprednostniť sklo alebo keramiku a pri praní syntetického oblečenia zvažovať filtre či šetrnejšie programy. K zníženiu množstva mikroplastov v interiéri prispievajú pravidelné vetranie a utieranie prachu. Tieto opatrenia majú preventívny charakter a vychádzajú zo zásady predbežnej opatrnosti, nie z preukázaného vysokého rizika.
Ako mikroplasty rieši regulácia v Európskej únii?
Európska únia začala mikroplasty riešiť aj na regulačnej úrovni. Cieľom je obmedziť najmä tie čiastočky, ktoré sa do výrobkov pridávajú zámerne.
Podľa Európskej environmentálnej agentúry Európska komisia iniciovala regulačné opatrenia vrátane obmedzenia nerozložiteľných a nerozpustných syntetických polymérových mikročastíc a výrobkov, ktoré ich obsahujú. Takéto obmedzenia sa dotýkajú napríklad zámerne pridávaných mikroplastov v niektorých kozmetických a čistiacich prípravkoch. Regulácia sa zameriava na zdroje, ktoré je možné kontrolovať priamo pri výrobe, zatiaľ čo sekundárne mikroplasty vznikajúce rozpadom odpadu ostávajú náročnejším problémom.
Mikroplasty sú dnes bežnou súčasťou prostredia a ľudia sú im vystavení prostredníctvom vody, potravín aj vzduchu. Veda zatiaľ nepreukázala, že by pri súčasných úrovniach predstavovali jednoznačné zdravotné riziko, no poukazuje na množstvo medzier v poznaní a na potrebu ďalšieho výskumu. Dovtedy zostávajú namieste preventívne opatrenia, ktoré zároveň znižujú aj celkovú záťaž prostredia plastovým odpadom. Ďalšie témy o životnom prostredí a zdraví prináša e-news.sk.
Často kladené otázky
Čo sú mikroplasty?
Mikroplasty sú drobné čiastočky plastov, ktoré sa bežne definujú ako častice menšie než päť milimetrov. Podľa EFSA merajú od jedného mikrometra do piatich milimetrov. Ešte menšie sú nanoplasty s veľkosťou od jedného do tisíc nanometrov, ktoré nie je vidieť voľným okom.
Ako sa mikroplasty dostávajú do ľudského tela?
Do tela sa mikroplasty dostávajú najmä tromi cestami: prostredníctvom potravín, pitnej vody a vdychovaním vzduchu. Podľa WHO sa do pitnej vody dostávajú hlavne cez povrchový odtok a odpadové vody, pričom v balenej vode môže časť pochádzať aj z procesu plnenia a obalov.
Sú mikroplasty nebezpečné pre zdravie?
Vedecké poznanie je zatiaľ neúplné. WHO v správe z roku 2019 uviedla, že sa nejaví, že by mikroplasty v pitnej vode pri súčasných úrovniach predstavovali zdravotné riziko, no upozornila na medzery v poznaní. Európska environmentálna agentúra dodáva, že poznatky o zdravotných dôsledkoch zatiaľ chýbajú a téma je predmetom výskumu.
Ako sa dá znížiť množstvo mikroplastov, ktorým je človek vystavený?
Expozíciu možno znížiť obmedzením jednorazových plastov, uprednostnením vody z vodovodu pred balenou, vyhýbaním sa ohrievaniu jedla v plastových nádobách a pravidelným vetraním a utieraním prachu. Tieto opatrenia majú preventívny charakter a vychádzajú zo zásady predbežnej opatrnosti.
Rieši mikroplasty aj legislatíva?
Áno. Podľa Európskej environmentálnej agentúry Európska komisia iniciovala obmedzenie nerozložiteľných a nerozpustných syntetických polymérových mikročastíc a výrobkov, ktoré ich obsahujú. Týka sa to najmä zámerne pridávaných mikroplastov, napríklad v niektorých kozmetických a čistiacich prípravkoch.
Použité obrázky: Magnific
