Zimným spánkom v pravom zmysle slova spia na Slovensku najmä svišť vrchovský tatranský, plch sivý, jež bledý, syseľ pasienkový a všetkých 28 druhov netopierov. Ich telesná teplota klesá na niekoľko stupňov nad nulou a tep sa spomalí na zlomok bežnej hodnoty. Medveď hnedý, jazvec lesný a veverica stromová upadajú iba do zimného odpočinku, pri ktorom telesná teplota klesá len mierne. Jašterice, žaby, hady a korytnačky ako studenokrvné živočíchy prežívajú zimu v zimnej strnulosti.
Článok vysvetľuje rozdiel medzi skutočnou hibernáciou a zimným odpočinkom, uvádza telesnú teplotu, tep a dĺžku spánku hlavných druhov, opisuje, prečo sa medvede v miernych zimách budia skôr, a pripomína, ako sa pri jesennom upratovaní záhrady dá vyhnúť rušeniu zimujúcich ježkov.
Aký je rozdiel medzi zimným spánkom a zimným odpočinkom?
Skutočný zimný spánok (hibernácia) je stav, pri ktorom teplokrvný živočích zníži telesnú teplotu z približne 35 až 38 °C na niekoľko stupňov nad nulou a spomalí tep, dýchanie aj látkovú premenu. Zimný odpočinok je plytší: telesná teplota klesá iba o niekoľko stupňov a zviera sa dokáže rýchlo prebrať a reagovať na okolie.
Zoológ Miroslav Saniga z Ústavu ekológie lesa SAV podľa denníka Plus jeden deň rozlišuje dva základné typy. Pri pravom zimnom spánku telesná teplota klesá až na približne 4 °C a zviera pôsobí ako bez života. Pri nepravom, takzvanom fakultatívnom spánku sa teplota a fyziologické pochody znižujú len čiastočne. Takto zimuje medveď hnedý a jazvec lesný.
Odborná literatúra používa aj pojem torpor. Označuje krátkodobé, často iba niekoľkodňové útlmy, ktoré sa dajú pozorovať napríklad pri veverici alebo pri netopieroch počas chladných dní na jeseň. Hibernácia sa v podstate skladá z mnohých dlhých torporov, ktoré prerušujú krátke prebudenia.
Studenokrvné živočíchy, teda plazy a obojživelníky, telesnú teplotu aktívne neudržiavajú. Ich telo sa prispôsobí teplote okolia, a preto sa pri nich hovorí o zimnej strnulosti. Rozdiel je podstatný aj pre ochranu prírody: prebudenie skutočného zimného spáča stojí veľké množstvo energie, ktorú zviera do jari nedokáže doplniť.
Ktoré zvieratá na Slovensku spia skutočným zimným spánkom?
Skutočnými zimnými spáčmi na Slovensku sú svišť vrchovský tatranský, plch sivý a ďalšie plchy, syseľ pasienkový, chrček poľný, jež bledý a netopiere. Spoločné majú to, že pred zimou nahromadia tukové zásoby, ukryjú sa do nory, hniezda alebo podzemia a na mnoho mesiacov znížia telesnú teplotu tesne nad bod mrazu.
Najznámejším zimným spáčom je svišť vrchovský tatranský, endemický poddruh, ktorý žije iba v Tatrách. Podľa zoológa Petra Urbana a Správy TANAP, ktorých citovala Slovenská televízia a rozhlas v októbri 2026, sa svište ukladajú na zimný spánok už v októbri a prebúdzajú sa zhruba v polovici apríla. Telesná teplota im klesá na 4 až 8 °C a tep až na päť úderov za minútu. V jednej nore zimuje celá rodina, teda samec, samica aj mláďatá, a vchod pred zimou zazátkujú. Tuk tvorí pred zimou až tretinu hmotnosti zvieraťa. Svišť je zároveň jediným cicavcom na Slovensku zaradeným medzi kriticky ohrozené druhy.
Plch sivý prespí ešte dlhšie obdobie. Na zimu sa zahrabe približne pol metra pod zem do komôrky vystlanej trávou a lístím. Podľa portálu SITA z decembra 2025 sa v hlbokej hibernácii nadýchne len raz za hodinu a spí spravidla od októbra do apríla, v horských polohách až do mája. Počas zimy stráca 30 až 50 % svojej hmotnosti.
Jež bledý, ktorý žije na väčšine územia Slovenska (na západe sa vyskytuje aj jež západoeurópsky), má pri bežnom spánku telesnú teplotu približne 35 °C a srdce mu bije takmer 200-krát za minútu. V hibernácii sa tep spomalí asi na 20 úderov za minútu a optimálna telesná teplota sa podľa rovnakého zdroja pohybuje medzi 4 a 5 °C. Bez nádychu vydrží až dve a pol hodiny, potom nasleduje séria 20 až 50 rýchlych nádychov.
| Druh | Typ zimovania | Obdobie (orientačne) | Telesná teplota počas zimy |
| Svišť vrchovský tatranský | pravý zimný spánok | október až polovica apríla | 4 až 8 °C |
| Plch sivý | pravý zimný spánok | október až apríl, v horách do mája | niekoľko °C nad nulou |
| Jež bledý | pravý zimný spánok | október alebo november až marec či apríl | 4 až 5 °C (optimum) |
| Netopiere (28 druhov) | pravý zimný spánok | december až február najhlbšie, celkovo október až marec | blízko teploty zimoviska, okolo 7 až 9 °C |
| Medveď hnedý | zimný odpočinok | november až marec či apríl, v miernych zimách kratšie | približne 31 až 35 °C |
| Jazvec lesný | zimný odpočinok | december až február s prestávkami | mierny pokles |
| Jašterica obyčajná | zimná strnulosť | október až marec | podľa teploty okolia |
| Skokan hnedý | zimná strnulosť | koniec októbra až február či marec | podľa teploty vody alebo pôdy |
| Korytnačka močiarna | zimná strnulosť | október až marec či apríl | podľa teploty bahna |
Údaje v tabuľke sú orientačné a závisia od nadmorskej výšky, počasia a kondície jedinca.
Ako zimujú netopiere a prečo sa nesmú rušiť?
Netopiere zimujú v jaskyniach, štôlňach, pivniciach a skalných puklinách, kde je stabilná teplota a vysoká vlhkosť. Počas zimného spánku výrazne znížia telesnú teplotu, spomalia srdcovú činnosť a dýchanie. Každé vyrušenie spôsobí predčasné prebudenie a stratu energie, ktorá môže rozhodnúť o tom, či netopier prežije do jari.
Na Slovensku sa podľa portálu Veda na dosah vyskytuje 28 druhov netopierov. Na zimný spánok potrebujú vyrovnanú teplotu okolia približne 7 až 9 °C a vysokú vlhkosť vzduchu. Visia dolu hlavou, krídla majú pritlačené k telu a niektoré druhy, napríklad ucháče, si dlhé ušnice skladajú pod krídla.
Štátna ochrana prírody SR sčítava netopiere na podzemných zimoviskách raz ročne v decembri, januári a februári. Sčítanie robia vyškolení chiropterológovia a pri veľkých zoskupeniach netopiere najprv odfotografujú a presný počet určia až z fotografií, aby sa v úkryte zdržali čo najkratšie. Napríklad na hrádzi vodnej nádrže Starina zaznamenali až 4 000 jedincov večernice malej. Všetky druhy netopierov sú na Slovensku zákonom chránené.
Netopiere majú aj zvláštnosť v rozmnožovaní. Párenie prebieha na jeseň, samice však uchovávajú spermie v tele počas celej zimy a k oplodneniu dochádza až po prebudení na jar. Hrozbou je pre ne choroba bieleho nosa, ktorú spôsobuje huba. Svrbenie netopiere opakovane budí a vyčerpáva ich zásoby.
Spí medveď hnedý naozaj zimným spánkom?
Medveď hnedý nespí skutočným zimným spánkom, ale nepravým, teda zimným odpočinkom. Telesná teplota mu klesne len o niekoľko stupňov, približne z 37 až 38 °C na 31 až 35 °C, zato tep sa spomalí výrazne. Medveď v brlohu neprijíma potravu, nepije a žije z tukových zásob nahromadených počas leta a jesene.
Podľa Zásahového tímu pre medveďa hnedého ŠOP SR trvá zimovanie na našom území približne od začiatku novembra do apríla. Bežná srdcová frekvencia dospelého medveďa je okolo 71 úderov za minútu, počas zimovania klesá približne na 8 až 12 úderov a srdce sa môže zastaviť až na 14 sekúnd bez akýchkoľvek následkov. Podkožný tuk dosahuje pred zimou miestami hrúbku až 8 cm.
Brloh si medveď vyhrabe v zemi, pod koreňmi stromov alebo v skalných dutinách. Vstupný otvor má zvyčajne 60 až 70 cm a hĺbka brlohu býva okolo 2 m. Medvedice rodia mláďatá v januári a februári priamo v brlohu. Medvieďa váži pri narodení menej ako 500 g a medvedica ho kŕmi mliekom s obsahom tuku až 20 %. Gravidné medvedice zaliezajú do brlohov ako prvé a na jar z nich vychádzajú ako posledné.
Plytký spánok má praktický dôsledok. Medveď v brlohu dokáže pri vyrušení rýchlo reagovať, a preto sú stretnutia pri ťažbe dreva alebo pri obchádzaní brloha v zime rizikové najmä pri medvediciach s mláďatami.
Prečo sa medvede v teplých zimách budia?
Medvede sa neukladajú na zimu kvôli chladu, ale kvôli nedostatku potravy pod snehom. Ak je zima mierna, sneh chýba a v lese ostáva dostatok bukvíc, žaluďov alebo potravy na vnadiskách, medveď zaľahne neskôr, spí kratšie alebo sa prebudí a vyjde z brloha uprostred zimy.
ŠOP SR uvádza, že v semenných rokoch buka a pri malej snehovej pokrývke sa niektoré medvede na zimu nemusia uložiť vôbec. Rovnaký účinok majú poľovnícke vnadiská s pravidelne predkladanou potravou, ktoré môžu začiatok zimného odpočinku oddialiť. Zoológ Michal Kašal pre Denník N v novembri 2026 uviedol, že medvede často zaliezajú do brlohov až v druhej polovici decembra, niektoré sú aktívne ešte začiatkom januára a doba zimného spánku sa v porovnaní s minulosťou výrazne skracuje.
V južnejších krajinách Európy niektoré populácie medveďov nezimujú vôbec a podľa odborníkov je pravdepodobné, že klimatická zmena posunie podobným smerom aj medvede na Slovensku. Pre ľudí to znamená, že pozorovanie medveďa v decembri alebo vo februári už nie je výnimkou. Na teplé obdobie v zime reagujú podobne aj plchy, netopiere a ježe, pre ktoré je však opakované prebúdzanie omnoho nebezpečnejšie, lebo spotrebujú zásoby, ktoré už nedoplnia.
Ako prežívajú zimu jašterice, žaby a korytnačky?
Plazy a obojživelníky sú studenokrvné, a preto pri poklese teploty upadajú do zimnej strnulosti. Jašterice a hady sa ukryjú v zemi, pod koreňmi alebo v skalných puklinách pod hranicou premŕzania. Žaby zimujú v zemi alebo na dne vôd, korytnačka močiarna zahrabaná v bahne.
Jašterica obyčajná a jašterica živorodá zaliezajú do úkrytov v októbri a vychádzajú v marci, vo vyšších polohách neskôr. Užovky a vretenice často zimujú spoločne v jednom úkryte, kde ich môžu byť desiatky. Telesná teplota všetkých týchto živočíchov kopíruje teplotu prostredia, preto potrebujú miesto, ktoré nepremrzne.
Skokan hnedý vyhľadáva zimovisko koncom októbra alebo začiatkom novembra. Zimuje buď na dne potokov a nádrží hlbokých aspoň pol metra, alebo v nezamŕzajúcom úkryte v zemi. Pod vodou prijíma kyslík celým povrchom kože. Ropucha bradavičnatá zimuje skôr na suchu, v norách hlodavcov, pod kameňmi alebo v pivniciach.
Korytnačka močiarna, jediná pôvodná korytnačka na Slovensku, žije na niekoľkých lokalitách Podunajskej, Borskej a Východoslovenskej nížiny. Zimuje od októbra do marca až apríla zahrabaná v bahne na dne. Kyslík získava z vody cez kožu a análne vaky. Vysušenie mokradí alebo čistenie dna rybníka v zime ju preto priamo ohrozuje.
Ako nerušiť ježka, ktorý zimuje v záhrade?
Ježka v záhrade najviac ohrozuje jesenné upratovanie. Kopa lístia, konárov alebo dreva pod živým plotom je pre neho prirodzeným zimoviskom. Odporúča sa ju nechať na mieste do jari, nekosiť ani nepáliť hromady konárov a obsadený ježkovník neotvárať zo zvedavosti ani kvôli kŕmeniu.
Ježe sa na zimu ukladajú najčastejšie v októbri alebo novembri, keď teplota klesne približne k 5 °C, pri miernom počasí však bývajú aktívne aj v decembri. Zimovanie trvá do marca či apríla. Krátke prebudenie a presun do iného hniezda sú normálne a jež, ktorý sa objaví v teplej zimnej noci, nemusí byť v núdzi.
Ak sa pri hrabaní lístia odkryje hniezdo, odborníci odporúčajú prácu prerušiť a kryt opatrne vrátiť bez dotýkania sa zvieraťa, pokiaľ jež nie je zranený. Dôvodom na konzultáciu so záchrannou stanicou je drobný jež s hmotnosťou pod približne 500 g nájdený koncom jesene alebo jež, ktorý sa cez deň potáca v mraze. Takéhoto ježka sa neodporúča kŕmiť mliekom, ktoré mu spôsobuje hnačku.
Užitočné opatrenia v záhrade:
- ponechať v rohu záhrady kopu lístia a konárov do apríla,
- pred zapálením starej hromady konárov ju prehodiť na nové miesto,
- pred kosením kosačkou alebo strunovou kosou skontrolovať vysokú trávu pod kríkmi,
- zakryť šachty a jamy a do jazierka umiestniť šikmú doštičku na vyliezanie,
- v plote nechať otvor so stranou približne 13 cm, aby ježe mohli prechádzať medzi záhradami,
- vynechať jedy na slimáky, ktoré ježe otrávia aj nepriamo.
Rovnaká ohľaduplnosť platí aj pri iných spáčoch. Návštevníci jaskýň, štôlní a pivníc by v zime nemali svietiť na netopiere ani ich fotografovať s bleskom. Vo vysokohorskom pásme Tatranského národného parku platí sezónna uzávera vybraných turistických chodníkov od 1. novembra do 31. mája a jedným z jej dôvodov je pokoj pre zimujúce živočíchy vrátane svišťov.
Čo si zapamätať
- Skutočný zimný spánok má na Slovensku svišť, plch, syseľ, chrček, jež a 28 druhov netopierov.
- Svišť tatranský spí od októbra do polovice apríla, telesná teplota mu klesá na 4 až 8 °C a tep na päť úderov za minútu.
- Medveď hnedý len odpočíva: teplota mu klesne iba na približne 31 až 35 °C, tep však na 8 až 12 úderov za minútu.
- Medvede sa v miernych zimách budia pre dostatok potravy a chýbajúci sneh, nie pre teplo samotné.
- Jašterice, žaby a korytnačky zimujú v strnulosti a ich teplota kopíruje okolie.
- Kopa lístia v záhrade a pokoj v jaskyniach sú najjednoduchšou ochranou zimných spáčov.
Časté otázky o zimnom spánku zvierat
Ktoré zviera na Slovensku spí najdlhšie?
Najdlhšie spí plch sivý, ktorý sa ukladá do nory už koncom septembra alebo v októbri a v horských polohách sa budí až v máji. Celkovo môže spať približne sedem mesiacov. Podobne dlho spí svišť vrchovský tatranský.
Spí veverica zimným spánkom?
Veverica stromová skutočným zimným spánkom nespí. V tuhých mrazoch ostáva niekoľko dní v hniezde a znižuje aktivitu, za lepšieho počasia však vychádza a hľadá orechy a semená, ktoré si na jeseň poukrývala.
Čo urobiť, keď sa ježko v zime prebudí?
Krátke prebudenie je u ježa bežné. Ak je zviera čulé a má zdanlivo normálnu hmotnosť, stačí mu nechať misku s vodou a vhodným krmivom pre mačky. Ak je slabé, potáca sa alebo váži menej ako približne 500 g, je vhodné kontaktovať záchrannú stanicu pre voľne žijúce živočíchy.
Môže sa medveď v zime prebudiť a vyjsť z brloha?
Áno. Medveď spí plytko a pri vyrušení, oteplení alebo dostatku potravy môže brloh opustiť aj uprostred zimy. Mláďatá sa však rodia v januári a februári v brlohu, preto medvedice s mláďatami ostávajú v úkryte najdlhšie.
Prečo je zobudenie zimného spáča nebezpečné?
Pri prebudení sa zviera musí zahriať z niekoľkých stupňov na normálnu telesnú teplotu, čo spotrebuje veľkú časť tukových zásob. V zime nemá potravu na ich doplnenie, a preto aj niekoľko zbytočných prebudení môže spôsobiť, že do jari vyhladne.
Spia aj hmyz a slimáky zimným spánkom?
Hmyz a slimáky nemajú zimný spánok v pravom zmysle. Prežívajú v diapauze alebo v strnulosti, často ako vajíčka, larvy či kukly. Slimák záhradný si ústie ulity uzavrie vápnitým viečkom a zahrabe sa do zeme.
Prečo krehký spánok potrebuje náš rešpekt
Zimný spánok nie je pre všetky zvieratá rovnaký. Svište, plchy, ježe a netopiere skutočne hibernujú, medveď len odpočíva a plazy s obojživelníkmi strnú v chlade. Mierne zimy tento rytmus rozkolísavajú, a preto má pokoj v záhrade, v jaskyniach aj na horách v zimných mesiacoch väčší význam ako kedykoľvek predtým.
Náhľadový obrázok: Magnific
