Pravidlá dočasnej pracovnej neschopnosti, známej ako PN, sa od 1. januára 2026 menia najmä v tom, kto dávku financuje v úvodnej časti pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ bude náhradu príjmu vyplácať dlhšie, zatiaľ čo Sociálna poisťovňa začne vyplácať nemocenské neskôr.
Zmena sa týka PN vzniknutých po 31. decembri 2025. Sadzby náhrady príjmu a nemocenského zostávajú zachované. Výška dávky naďalej vychádza z denného vymeriavacieho základu, pričom zákon určuje aj jeho hornú hranicu. Odlišný režim platí pre SZČO, dobrovoľne poistené osoby a niektoré prípady po skončení pracovného pomeru.
Čo sa mení pri PN a nemocenskom od roku 2026?
Od roku 2026 zamestnávateľ hradí náhradu príjmu počas prvých 14 kalendárnych dní PN a Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské až od 15. dňa. Percentuálne sadzby sa nemenia. Úprava sa vzťahuje len na PN, ktoré vzniknú po 31. decembri 2025, nie na už začaté prípady.
Zákonná zmena predlžuje obdobie financovania náhrady príjmu zamestnávateľom. Do konca roka 2025 platilo, že náhrada príjmu patrila najviac za prvých 10 dní a nemocenské sa vyplácalo od 11. dňa. Pri nových PN sa hranica posúva na 14. a 15. deň.
Pre zamestnanca sa nemení základný spôsob výpočtu dávok. Náhrada príjmu sa v úvodných dňoch posudzuje podľa denného vymeriavacieho základu a nemocenské má naďalej sadzbu 55 % z denného vymeriavacieho základu alebo z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Podrobnosti zmeny zverejnila Sociálna poisťovňa v oznámení k roku 2026.
Zmena sa prejaví najmä v rozdelení platieb:
- zamestnávateľ poskytuje náhradu príjmu za prvých 14 kalendárnych dní PN vzniknutej po 31. decembri 2025
- Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské až od 15. dňa takejto práceneschopnosti
- sadzby 25 % a 55 % zostávajú zachované aj po zmene rozdelenia platieb
- nové pravidlá sa nevzťahujú na PN, ktorá začala ešte v roku 2025
- rozdelenie financovania sa mení, percentuálne sadzby však ostávajú rovnaké
Kto platí náhradu príjmu počas prvých 14 dní PN?
Počas prvých 14 kalendárnych dní PN platí náhradu príjmu zamestnávateľ. Od 15. dňa práceneschopnosti vypláca nemocenské Sociálna poisťovňa. Pravidlo platí pre zamestnanca, ktorému PN vznikne po 31. decembri 2025, a nemení postavenie samostatne poistených osôb. Na PN začatú v roku 2025 sa nevzťahuje.
Náhrada príjmu je plnením od zamestnávateľa, ktoré pokrýva začiatok dočasnej pracovnej neschopnosti. Jej poskytovanie a hranice upravuje zákon o náhrade príjmu pri dočasnej PN. Kolektívna zmluva môže určiť vyššiu náhradu, avšak iba v rámci stanovenej maximálnej sadzby.
Po prechode na nemocenské sa nemení povaha PN ani potreba jej trvania z medicínskych dôvodov. Mení sa len inštitúcia, ktorá peniaze vypláca. Zamestnanec je nemocensky poistený automaticky prostredníctvom zamestnávateľa, preto pri bežnom pracovnom pomere nevzniká samostatná čakacia doba na nemocenské.
Rozdelenie zodpovednosti za dávku je v roku 2026 toto:
- náhrada príjmu od zamestnávateľa patrí za 1. až 14. kalendárny deň novej PN
- nemocenské od Sociálnej poisťovne patrí od 15. dňa PN, ak práceneschopnosť trvá
- kolektívna zmluva môže zvýšiť náhradu príjmu, najviac však na 80 % denného vymeriavacieho základu
- zamestnanec je nemocensky poistený cez zamestnávateľa bez samostatnej čakacej doby na nemocenské
- zmena určuje iba obdobie financovania náhrady príjmu a nemocenského
Aká je výška náhrady príjmu a nemocenského v roku 2026?
Za 1. až 3. deň PN patrí zamestnancovi náhrada príjmu vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu. Za 4. až 14. deň ide o 55 % denného vymeriavacieho základu. Od 15. dňa sa nemocenské vypláca vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu. Kolektívna zmluva môže náhradu zvýšiť najviac na 80 % DVZ.
Denný vymeriavací základ je základom pre určenie dennej sumy dávky. Pri nemocenskom sa môže použiť aj pravdepodobný denný vymeriavací základ. Percento sa teda neuplatňuje z mesačnej sumy priamo, ale z hodnoty určenej na jeden kalendárny deň podľa pravidiel nemocenského poistenia.
Zamestnávateľ môže na základe kolektívnej zmluvy poskytovať vyššiu náhradu príjmu. Horná hranica je 80 % denného vymeriavacieho základu. Táto možnosť nemení sadzbu nemocenského, ktoré po skončení obdobia náhrady príjmu vypláca Sociálna poisťovňa.
Sadzby pre jednotlivé obdobia PN sú rozdelené takto:
- za 1. až 3. deň PN sa vypláca náhrada príjmu vo výške 25 % DVZ
- za 4. až 14. deň PN sa vypláca náhrada príjmu vo výške 55 % DVZ
- od 15. dňa PN vypláca Sociálna poisťovňa nemocenské vo výške 55 % DVZ
- vyššia náhrada z kolektívnej zmluvy nesmie presiahnuť hranicu 80 % denného vymeriavacieho základu
- denný vymeriavací základ je základom pre výpočet dennej sumy dávky
Aké sú maximálne a minimálne sumy nemocenských dávok v roku 2026?
Maximálny denný vymeriavací základ v roku 2026 dosahuje 100,2083 €. Maximálne nemocenské pri sadzbe 55 % preto predstavuje 55,11456500 € na deň. Za 30-dňový mesiac ide približne o 1 653,50 € a za 31-dňový mesiac približne o 1 708,60 €. Minimálny alebo pravdepodobný denný vymeriavací základ je 25,4000 €.
Minimálny alebo pravdepodobný denný vymeriavací základ z minimálneho základu pre rok 2026 je 25,4000 €. Skutočná suma nemocenského vždy závisí od použitého denného vymeriavacieho základu a od počtu kalendárnych dní, za ktoré dávka patrí. Uvedené maximá neznamenajú pevnú sumu pre každú PN.
Čísla určujú hranice výpočtu, nie automatický nárok na konkrétnu mesačnú platbu. Pri zamestnancovi môže do výsledku vstúpiť aj pravdepodobný denný vymeriavací základ. Pri náhrade príjmu od zamestnávateľa sa uplatnia odlišné sadzby v prvých troch dňoch a v ďalšej časti 14-dňového obdobia.
Kľúčové sumy pre rok 2026 sú tieto:
- maximálny denný vymeriavací základ je v roku 2026 stanovený na 100,2083 €
- minimálny alebo pravdepodobný denný vymeriavací základ z minimálneho základu dosahuje 25,4000 €
- maximálne nemocenské pri sadzbe 55 % predstavuje 55,11456500 € na kalendárny deň
- približné maximum predstavuje 1 653,50 € za 30 dní a 1 708,60 € za 31 dní
- mesačné maximum závisí od počtu kalendárnych dní v príslušnom mesiaci
Ako je to pri SZČO a dobrovoľne poistených osobách?
SZČO a dobrovoľne nemocensky poisteným osobám vypláca Sociálna poisťovňa nemocenské od 1. dňa PN, pretože nemajú zamestnávateľa, ktorý by poskytoval náhradu príjmu. Nárok však predpokladá splnenie podmienok nemocenského poistenia a riadne zaplatené poistné. Pri niektorých dávkach sa spravidla vyžaduje najmenej 270 dní poistenia za posledné 2 roky.
Pri niektorých dávkach musia SZČO a dobrovoľne poistené osoby preukázať spravidla najmenej 270 dní nemocenského poistenia za posledné 2 roky. Konkrétne podmienky dávky a postup poisťovne uvádza stránka Sociálnej poisťovne o nemocenskom. Zamestnanec v pracovnom pomere takúto čakaciu dobu na nemocenské nemá.
Osobitný režim platí aj pre poistenca v ochrannej lehote po skončení pracovného pomeru. Nemocenské mu vypláca poisťovňa od 1. dňa PN. V prvých dňoch sa pritom uplatňujú rovnaké sadzby 25 % a 55 % ako pri náhrade príjmu zamestnanca.
Rozdiely medzi skupinami poistencov možno zhrnúť takto:
- SZČO dostáva nemocenské od 1. dňa PN priamo od Sociálnej poisťovne
- dobrovoľne nemocensky poistená osoba dostáva nemocenské od 1. dňa PN od poisťovne
- podmienkou je zaplatené poistné a splnenie podmienok nemocenského poistenia pre konkrétnu dávku
- poistenec v ochrannej lehote dostáva dávku od 1. dňa so sadzbami 25 % a 55 %
- zamestnávateľ pri týchto skupinách poistencov náhradu príjmu neposkytuje
Ako funguje ePN a čo platí pre PN, ktorá začala v roku 2025?
ePN je štandardným spôsobom evidencie PN, pričom lekár ju zaznamenáva elektronicky a poistenec spravidla nemusí nič posielať. PN, ktorá vznikla v roku 2025 a pokračuje v roku 2026, sa dokončí podľa pravidiel platných v roku 2025, nie podľa novej 14-dňovej úpravy.
Pri takejto prechodnej PN zamestnávateľ poskytuje náhradu príjmu najviac za prvých 10 dní. Sociálna poisťovňa potom vypláca nemocenské od 11. dňa. Rozhodujúci je deň vzniku PN, nie kalendárny rok, v ktorom práceneschopnosť pokračuje.
Elektronická evidencia nemení pravidlá výpočtu ani to, kto dávku vypláca. Zjednodušuje však zaznamenanie PN lekárom a odstraňuje potrebu, aby poistenec spravidla zasielal podklady. Pri PN vzniknutej po 31. decembri 2025 sa už uplatní náhrada príjmu za prvých 14 dní.
Prechod medzi pravidlami sa posudzuje podľa dátumu vzniku PN:
- ePN lekár eviduje elektronicky, preto poistenec spravidla nemusí nič posielať
- pri PN začatej v roku 2025 platí náhrada príjmu najviac za prvých 10 kalendárnych dní
- pri PN začatej v roku 2025 sa nemocenské vypláca od 11. dňa práceneschopnosti
- pri PN vzniknutej po 31. decembri 2025 platí režim náhrady príjmu 14 dní a nemocenského od 15. dňa
- prechodný režim sa posudzuje podľa dňa vzniku práceneschopnosti
Ako dlho možno poberať nemocenské a kedy nárok zaniká?
Nemocenské možno poberať najviac 52 týždňov od vzniku PN, ak naďalej trvajú dôvody práceneschopnosti. Nárok je viazaný na nemocenské poistenie a na podmienky konkrétnej situácie. Dĺžka PN preto neurčuje iba dátum, od ktorého Sociálna poisťovňa dávku vypláca. Zákonná hranica trvania sa tým nemení.
Pri zamestnancovi prvá časť PN patrí do režimu náhrady príjmu od zamestnávateľa. Až po jej skončení nastupuje nemocenské od Sociálnej poisťovne. Pri SZČO a dobrovoľne nemocensky poistených osobách poisťovňa vypláca nemocenské od prvého dňa, ak sú splnené podmienky poistenia.
Ak zaniknú dôvody práceneschopnosti, končí sa aj dôvod na vyplácanie nemocenského. Zákonom stanovený limit 52 týždňov zostáva hranicou aj vtedy, keď PN trvá dlhšie. Na presné posúdenie jednotlivých prípadov je rozhodujúci stav nemocenského poistenia a dátum vzniku PN.
Trvanie dávky a jeho hranice určujú tieto pravidlá:
- nemocenské možno poberať najviac 52 týždňov od vzniku PN, ak dôvody práceneschopnosti trvajú
- podmienkou trvania dávky je nemocenské poistenie aj dôvody dočasnej pracovnej neschopnosti
- pri zániku dôvodov práceneschopnosti zaniká aj dôvod na výplatu nemocenského zo Sociálnej poisťovne
- dátum vzniku PN rozhoduje o použití režimu roka 2025 alebo pravidiel platných od roku 2026
- limit 52 týždňov platí od vzniku PN pri pretrvávaní dôvodov práceneschopnosti
Zmena od roku 2026 nemení percentuálne sadzby ani maximálne obdobie nemocenského. Predlžuje však obdobie, počas ktorého pri PN zamestnanca náhradu príjmu platí zamestnávateľ. Prechodné pravidlo zachováva režim roka 2025 pri PN začatej v roku 2025.
Pri výške dávky rozhoduje denný vymeriavací základ, zákonné sadzby a konkrétne postavenie poistenca. Elektronická ePN zostáva bežnou formou evidencie a poistenec spravidla nemusí dokumenty zasielať.
Použité obrázky: Magnific
