Sťahovavé vtáky opúšťajú Slovensko postupne od konca júla do novembra. Ako prvé miznú dážďovníky a dospelé kukučky, v auguste odlietajú bociany biele, v septembri lastovičky a v októbri tiahnu nad krajinou žeriavy popolavé. Väčšina z nich zimuje v Afrike južne od Sahary, bociany zo Slovenska najmä v Sudáne a Čade. Opačným smerom prilietajú na Dunaj a Zemplín tisíce severských husí, pre ktoré je Slovensko zimoviskom.
Článok prináša prehľad hlavných druhov s termínmi odletu a návratu, opisuje trasy zistené vďaka krúžkovaniu a satelitnej telemetrii, vysvetľuje vplyv sucha a klimatickej zmeny na migráciu a uvádza lokality, kde sa jesenný ťah a zimujúce husi dajú pozorovať.
Kedy odlietajú sťahovavé vtáky zo Slovenska?
Odlet sťahovavých vtákov zo Slovenska nie je jednorazová udalosť, ale niekoľkomesačný proces. Začína sa koncom júla odletom dážďovníkov a dospelých kukučiek, vrcholí v auguste a septembri pri bocianoch a lastovičkách a končí sa v októbri a novembri ťahom žeriavov a posledných spevavcov. Termín určuje najmä dĺžka dňa a dostupnosť potravy.
Ornitológovia zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko (SOS/BirdLife) každoročne zaznamenávajú približne sto sťahovavých druhov, ktoré cez územie Slovenska migrujú alebo tu hniezdia. Vnútorné hodiny vtákov sa riadia skracujúcim sa dňom, konkrétny dátum odletu však posúva počasie a množstvo hmyzu, semien či drobných živočíchov v krajine.
Druhy, ktoré sa živia lietajúcim hmyzom, musia odísť skôr, pretože hmyz s prvými chladnými nocami rýchlo ubúda. Vtáky živiace sa na poliach a v mokradiach, napríklad žeriavy alebo husi, vydržia dlhšie a ich pohyb je viac viazaný na mráz a zamŕzanie vodných plôch.
| Druh | Odlet zo Slovenska | Hlavné zimovisko | Návrat na Slovensko |
| Dážďovník obyčajný (Apus apus) | koniec júla až polovica augusta | rovníková a južná Afrika | koniec apríla až začiatok mája |
| Kukučka obyčajná (Cuculus canorus) | dospelé júl až august, mladé neskôr | Afrika južne od Sahary, lesy strednej Afriky | druhá polovica apríla |
| Bocian biely (Ciconia ciconia) | august, posledné v septembri | savany východnej Afriky (Sudán, Čad) | polovica marca až apríl |
| Lastovička obyčajná (Hirundo rustica) | september, posledné v októbri | Afrika od Sahelu po juh kontinentu | koniec marca až apríl |
| Žeriav popolavý (Grus grus) | september až začiatok novembra (preletuje) | Maďarsko, severná Afrika, Blízky východ | február až marec |
| Hus bieločelá a hus siatinná | prilietajú v októbri až novembri | Slovensko (Dunaj, Zemplín, Záhorie) | na sever odlietajú vo februári až marci |
Termíny v tabuľke sú orientačné a vychádzajú z dlhodobých pozorovaní ornitológov. V jednotlivých rokoch sa môžu posunúť o niekoľko týždňov, ako ukázal rok 2026.
Kam odlietajú bociany biele a ako dlho trvá ich cesta?
Bociany biele zo Slovenska väčšinou využívajú východnú migračnú trasu cez Balkán, Bospor, Turecko a Blízky východ do Afriky. Cez Sinaj a údolie Nílu pokračujú do savan v Sudáne a Čade. Cesta trvá približne dva až štyri týždne a bociany pri nej prekonajú 300 až 400 kilometrov denne, rekordné jedince aj viac.
Na Slovensku hniezdi približne 1 500 párov bociana bieleho, ako uviedol pre denník SME v auguste 2026 ornitológ Ján Gúgh zo SOS/BirdLife. Rovnaký zdroj uvádza, že v oblastiach s extrémnym suchom vrátane Podunajskej nížiny sa výrazný odlet začal už 7. a 8. augusta 2026 a v niektorých okresoch sa južnejšie presunulo až 80 % bocianov.
Presnú trasu ukazujú bociany s vysielačkami. Podľa TASR začal bocian Max migrovať 8. augusta 2026 a za 12 dní preletel nad tromi kontinentmi, 19. augusta pristál v Afrike a v ten deň nalietal 390 kilometrov. Telemetrické sledovanie prebieha v rámci projektu Vtáky okolo nás, financovaného z programu Interreg Slovensko – Česko 2021 až 2027, a bociany označili na skládke v Zohore.
Nevýhodou východnej trasy je pytliactvo na Blízkom východe a čoraz väčšia závislosť od skládok odpadu. Bociany podľa ornitológov migrujú „zo skládky na skládku“, od Holíča a Zohora cez Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko až po Istanbul. Potrava je tam ľahko dostupná, no s rizikom hromadenia škodlivých látok v organizme.
Kam odlietajú lastovičky, dážďovníky a kukučky?
Lastovičky, dážďovníky aj kukučky zimujú v Afrike južne od Sahary. Dážďovníky odlietajú najskôr, už koncom júla a v auguste, a zimujú v rovníkovej a južnej Afrike. Kukučky smerujú do lesov strednej Afriky a lastovičky odlietajú najmä v septembri do oblastí od Sahelu až po juh kontinentu.
Lastovička obyčajná pred odletom vytvára veľké kŕdle, ktoré sedávajú v dlhých radoch na drôtoch elektrického vedenia. Priemerný dátum posledného pozorovania lastovičiek na Slovensku vypočítaný z údajov z rokov 1867 až 1987 je 16. september. Jednotlivé neskoré jedince sa zdržia do októbra, výnimočne až do novembra.
Dážďovník obyčajný trávi takmer celý život vo vzduchu a na Slovensku sa zdrží len približne tri mesiace. Prilieta ako jeden z posledných sťahovavcov koncom apríla a odlieta hneď po vyhniezdení. Podľa organizácie Ochrana dravcov na Slovensku dokáže preletieť okolo 500 kilometrov denne a sever Afriky dosiahne už začiatkom augusta.
Kukučka obyčajná je zvláštnym prípadom. Dospelé vtáky odlietajú v júli a auguste, teda skôr ako ich mláďatá vychované v hniezdach iných druhov. Mladé kukučky letia neskôr a samostatne, bez rodičov, iba podľa vrodeného smeru. Údaje z telemetrie severoeurópskych kukučiek ukazujú, že cestou robia niekoľko zastávok, napríklad v Maďarsku a v Saheli.
Ktoré vtáky naopak prilietajú na Slovensko zimovať?
Slovensko je zimoviskom pre vtáky zo severu Európy a Ázie. Najnápadnejšie sú severské husi, najmä hus bieločelá (Anser albifrons) a hus siatinná (Anser fabalis), ktoré hniezdia v tundre a tajge. Na Dunaj, Žitný ostrov, Záhorie a Východoslovenskú nížinu prilietajú v októbri a novembri a zostávajú do konca zimy.
Podľa portálu Veda na dosah, ktorý cituje SOS/BirdLife, patria zimoviská husi bieločelej na Žitnom ostrove, Dolnom Podunajsku a Záhorí k najvýznamnejším v strednej Európe. Na Hrušovskej zdrži na Dunaji sa pravidelne zdržiava viac ako 20 000 vodných vtákov, okrem husí aj chochlačky, hlaholky a čajky.
Husi cez deň vyhľadávajú polia so zvyškami kukurice a oziminami a na noc sa sťahujú na vodné plochy. Program starostlivosti o Chránené vtáčie územie Sysľovské polia uvádza, že v zime 2016/2017 nocovali na Hrušovskej zdrži kŕdle husí bieločelých v počte do 15 000 jedincov. Ich počty však silno kolíšu podľa toho, aká tuhá je zima na severe.
Okrem husí prilietajú na zimu aj ďalšie druhy, napríklad labuť spevavá, hlaholka severská či potápač malý. Pravidelné zimné sčítanie vodného vtáctva prebieha na Slovensku od roku 1991 a v januári 2026 sa uskutočnil jeho 60. ročník.
Ako ornitológovia zisťujú trasy a zimoviská?
Trasy a zimoviská sťahovavých vtákov odhaľujú dve hlavné metódy: krúžkovanie a telemetria. Krúžok s jedinečným kódom umožní identifikovať vtáka pri opätovnom odchyte alebo náleze aj o tisíce kilometrov ďalej. Satelitné a GPS vysielačky ukazujú presnú trasu, rýchlosť aj zastávky v reálnom čase, sú však drahé a vhodné len pre väčšie druhy.
Najväčší objem údajov prináša krúžkovanie spevavcov na ornitologických stacionároch. Na stacionári Drienovec pri Košiciach podľa Štátnej ochrany prírody SR od roku 2006 okrúžkovali viac ako 193-tisíc vtákov a na jeseň 2026 tam zaznamenali rekordný počet odchytených spevavcov. Bocianie mláďatá dostávajú odčítacie krúžky, ktoré sa dajú prečítať aj ďalekohľadom.
Telemetria funguje pri bocianoch, žeriavoch či dravcoch, pre malé spevavce sa používajú ľahké geolokátory zaznamenávajúce dĺžku dňa. Nevýhodou je, že údaje z nich sa dajú získať až po opätovnom odchyte vtáka. Obe metódy sa preto dopĺňajú s verejnými sčítaniami.
Ako mení klimatická zmena migráciu vtákov?
Klimatická zmena posúva termíny migrácie, mení trasy aj zimoviská. Niektoré druhy prilietajú na jar skôr, časť bocianov zo strednej Európy zimuje v Španielsku namiesto Afriky a severské husi pri miernych zimách zostávajú bližšie k hniezdiskám. Sucho zároveň spôsobuje skorší odlet a vyčerpáva zastávky na trase.
Rok 2026 ukázal vplyv sucha priamo na Slovensku. Okrem skorého odletu bocianov vyschla väčšina mokradí na východe. Podľa riaditeľa SOS/BirdLife Mateja Repela, ktorého citovala TASR v októbri 2026, malo z 26 Senianskych rybníkov dostatok vody len dva a migrujúce vodné vtáky sa sústreďovali na malom počte lokalít.
Pri teplejších zimách na Slovensko zo severu prilieta menej vodného vtáctva, pretože vodné plochy v Škandinávii a Pobaltí nezamŕzajú. Pre pozorovateľov to znamená menšie kŕdle husí, pre vtáky kratšiu a menej rizikovú cestu.
Medzinárodná štúdia vedcov z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe, publikovaná v časopise Nature Ecology & Evolution, zmapovala ročný rozvrh 2 324 jedincov 83 druhov. Podľa správy o štúdii na portáli Veda na dosah trávia sťahovavé vtáky na zimoviskách skoro 45 % roka a tento pobyt funguje ako „časový vankúš“ na vyrovnanie meškania. Ak by klimatická zmena narušila aj podmienky na zimoviskách, vtáky by túto rezervu mohli stratiť.
Kde sa dá na Slovensku pozorovať ťah vtákov?
Najznámejšími lokalitami na pozorovanie ťahu sú Senianske rybníky na Zemplíne, Hrušovská zdrž na Dunaji, polia Žitného ostrova a Záhoria a Zemplínska šírava. Na jeseň tu oddychujú žeriavy, kačice a husi, v zime najmä severské husi. Pozorovanie umožňujú náučné chodníky a pozorovacie veže.
Na Senianskych rybníkoch pri obciach Senné a Iňačovce v okrese Michalovce vedie náučný chodník k pozorovacej veži Ostrovík. Počas podujatia EuroBirdwatch v prvý októbrový víkend 2026 tam pozorovatelia napočítali 1 956 žeriavov popolavých, ako informovala Pravda. Na celom Slovensku vtedy 447 účastníkov zaznamenalo 13 156 vtákov.
Hrušovská zdrž medzi Bratislavou a Gabčíkovom je najvýznamnejším zimoviskom vodného vtáctva na západe krajiny. Podľa informačných materiálov Štátnej ochrany prírody SR býva najlepším obdobím na pozorovanie veľkých kŕdľov december až február, najmä počas tuhších zím.
Pri pozorovaní sa odporúča odstup od kŕdľov, ďalekohľad a tichý pohyb. Vyrušené husi a žeriavy zbytočne míňajú energiu, ktorú v zime potrebujú na prežitie. Na niektorých miestach platia aj obmedzenia vstupu podľa stupňa ochrany územia.
Čo si zapamätať
- Sťahovavé vtáky odlietajú zo Slovenska postupne od konca júla do novembra, ako prvé dážďovníky a dospelé kukučky.
- Bociany biele zimujú najmä v Sudáne a Čade a cestou cez Bospor a Blízky východ prekonajú približne 6 000 kilometrov.
- Lastovičky odlietajú hlavne v septembri, priemerný dátum ich posledného pozorovania je 16. september.
- Severské husi prilietajú na Dunaj a Zemplín v októbri a novembri a Slovensko je pre ne zimoviskom.
- Sucho v roku 2026 urýchlilo odlet bocianov a vysušilo väčšinu mokradí na východe.
- Na pozorovanie sú vhodné Senianske rybníky, Hrušovská zdrž, Žitný ostrov a Záhorie.
Časté otázky o sťahovavých vtákoch
Ktorý vták odlieta zo Slovenska ako prvý?
Ako prvé odlietajú dážďovníky obyčajné a dospelé kukučky, a to už koncom júla a začiatkom augusta. Dážďovníky sa živia výlučne lietajúcim hmyzom, preto odchádzajú hneď po vyhniezdení.
Zostávajú niektoré bociany na Slovensku aj v zime?
Výnimočne áno. Zimovanie bocianov je na Slovensku zriedkavé, ornitológovia ho však zaznamenávajú čoraz častejšie, najmä pri jedincoch, ktoré nachádzajú potravu na skládkach. Väčšina populácie každoročne odlieta do Afriky.
Prečo sa na Dunaji v zime objavujú husi, keď iné vtáky odlietajú?
Husi bieločelé a siatinné hniezdia v arktickej tundre a tajge, kde je zima oveľa tuhšia. Pre ne je Slovensko južným zimoviskom s nezamrznutými vodnými plochami a poliami s potravou.
Ako dlho letí bocian zo Slovenska do Afriky?
Cesta trvá zvyčajne dva až štyri týždne. Telemetricky sledovaný bocian Max vyletel 8. augusta 2026 a do zimoviska v Čade dorazil 24. augusta, teda po približne 17 dňoch.
Kedy sa sťahovavé vtáky vracajú na Slovensko?
Prvé bociany a lastovičky sa objavujú v polovici marca, hromadne prilietajú v apríli. Dážďovníky a kukučky prichádzajú až koncom apríla a začiatkom mája.
Nekonečný kolobeh krídel: Prečo migrácia vtákov nikdy skutočne nekončí
Jesenný odlet sťahovavých vtákov zo Slovenska predstavuje jeden z najpozoruhodnejších prírodných fenoménov, ktorý v sebe spája vrodené navigačné inštinkty a obdivuhodnú vytrvalosť. Zatiaľ čo dážďovníky, kukučky a bociany po tisíckilometrovom lete nachádzajú svoje dočasné útočisko v afrických savanách a pralesoch, naša krajina neostáva prázdna – brehy Dunaja a vodné nádrže Zemplína sa súčasne stávajú bezpečným domovom pre desaťtisíce severských husí unikajúcich pred arktickým mrazom.
Postupujúce klimatické zmeny a extrémne suchá však tradičné migračné koridory čoraz viac komplikujú a nútia operencov meniť svoje trasy i zvyklosti. Zachovanie zdravých mokradí a tichý rešpekt pri pozorovaní odpočívajúcich kŕdľov sú preto tou najlepšou pomocou, vďaka ktorej sa k nám s príchodom jari opäť bezpečne vráti ich nezameniteľný spev.
Náhľadový obrázok: Magnific
