Ihličnany v zime nezhadzujú ihlice, pretože ich ihličie je na mráz a sucho prispôsobené od začiatku. Majú malý povrch, hrubú voskovú vrstvu a zapustené prieduchy, cez ktoré uniká len málo vody. V bunkách si pred zimou nahromadia cukry, ktoré pôsobia ako prirodzená nemrznúca zmes, a samotná voda zamŕza mimo buniek. Smrek, jedľa či borovica si tak ihlice ponechajú niekoľko rokov a na jar môžu začať s fotosyntézou skôr ako listnaté stromy.
Stromy prežijú zimu vďaka kombinácii viacerých stratégií: zníženej aktivite počas dormancie, otužovaniu pletív a pri listnatých drevinách aj zhodeniu listov. Článok vysvetľuje, prečo je smrekovec medzi ihličnanmi výnimkou, čo stromom v zime škodí najviac a prečo teplé zimy a lykožrút smrekový spolu ohrozujú slovenské smrečiny.
Prečo ihličnany v zime nezhadzujú ihlice?
Ihličnany v zime nezhadzujú ihlice, lebo ich vybudovanie stojí strom veľa živín a ihlica je odolná natoľko, že zimu prečká bez poškodenia. Strom ju preto používa niekoľko rokov a vymieňa postupne. Na jar a za teplých zimných dní môže zelené ihličie okamžite vyrábať cukry, kým listnatý strom ešte len rozvíja púčiky.
Stále zelené olistenie je výhodné najmä na chudobných a kamenistých pôdach a v horách s krátkym vegetačným obdobím. Strom nemusí každý rok nanovo vytvoriť celú korunu listov, čo by si vyžadovalo veľa dusíka a ďalších živín. Preto ihličnany prevládajú v horských polohách a v severských lesoch.
Ani ihličnany však nie sú večne zelené v doslovnom zmysle. Podľa lesníka Mikea Kuhnsa z Utah State University (2021) si smreky ponechávajú ihlice šesť až desať rokov, kým odumrú a opadnú. Pri jedli bielej uvádza Európsky atlas lesných drevín (JRC, 2016) životnosť ihlíc šesť až osem rokov. Borovica lesná ich obmieňa rýchlejšie, zvyčajne po dvoch až štyroch rokoch.
Stratégia má aj nevýhody. Na ihličí sa drží sneh, ktorý pri mokrom snežení láme konáre a vyvracia celé stromy. Zelené ihlice navyše strácajú vodu aj v zime, čo pri zamrznutej pôde vedie k vysychaniu.
Ako ihlice odolávajú mrazu vďaka cukrom a vosku?
Ihlica odoláva mrazu dvoma spôsobmi. Hrubá vosková vrstva (kutikula) a prieduchy ukryté v ryhách obmedzujú stratu vody a chránia pletivo. Vnútri buniek sa na jeseň zvýši koncentrácia cukrov a ďalších látok, ktoré znižujú bod mrazu. Ľad sa potom tvorí v medzibunkových priestoroch, nie v bunkách, ktoré by inak roztrhal.
Kľúčovým procesom je otužovanie. Keď sa na jeseň skracuje deň a klesá teplota, ihlice postupne menia zloženie bunkových membrán a hromadia cukry, napríklad sacharózu a rafinózu. Pri mraze voda z buniek presakuje von, kde bezpečne zamrzne. Bunka sa tým čiastočne odvodní a jej obsah zhustne do podoby podobnej sirupu, ktorý ďalej odoláva zamrznutiu.
Výsledky sú pozoruhodné. Podľa prehľadu Strimbecka a Schaberga z roku 2009, ktorý zverejnila americká služba USDA Forest Service, dosahujú smreky, jedle a borovice mierneho pásma hranicu odolnosti medzi -20 a -50 °C. Ihličie severských (boreálnych) druhov prežije pomalé ochladenie až na -80 °C a po predchádzajúcom otužení aj ponorenie do tekutého dusíka s teplotou -196 °C.
Otužovanie však nie je trvalé. Ak po teplom období príde náhly mráz, pletivá, ktoré už začali strácať odolnosť, sa môžu poškodiť. Preto stromom neškodí samotná zima, ale skôr jej nepravidelný priebeh.
Čo je dormancia a ako stromy prežijú zimu?
Dormancia je obdobie zimného pokoja, počas ktorého strom spomalí rast a metabolizmus na minimum. Spúšťa ju najmä skracujúci sa deň a neskôr chlad. Púčiky sú chránené šupinami, rast sa zastaví a strom žije zo zásob uložených v koreňoch, kmeni a konároch. Vďaka tomu prečká mesiace bez prísunu vody.
Dormancia má dve fázy. V prvej strom nereaguje ani na teplé dni, pretože potrebuje určitý čas strávený v chlade. Až po jeho splnení prechádza do stavu, keď by sa pri dlhšom oteplení mohol prebudiť. Ide o poistku proti predčasnému rašeniu počas krátkeho januárového odmäku.
Pri ihličnanoch dormancia neznamená úplné vypnutie. Za slnečných dní s teplotou nad bodom mrazu môžu ihlice obmedzene fotosyntetizovať. Listnaté stromy túto možnosť nemajú a spoliehajú sa výhradne na zásobný škrob a cukry, ktoré na jar presunú do rašiacich púčikov.
Prečo smrekovec ako jediný európsky ihličnan zhadzuje ihlice?
Smrekovec opadavý je podľa Európskeho atlasu lesných drevín jediný opadavý ihličnan v Európe. Ihlice má mäkké a tenké, bez hrubej voskovej ochrany, a preto by zimu neprežili. Na jeseň ich zhodí, čím sa vyhne zimnému vysychaniu. Ide o prispôsobenie na kontinentálne horské podnebie s tuhými zimami.
Podľa profilu smrekovca opadavého v atlase JRC z roku 2016 práve opadavosť znižuje poškodenie olistenia v zime. Karpatský smrekovec rastie v nadmorskej výške 650 až 1 900 m. Na Slovensku sa vyskytuje najmä v horských oblastiach, napríklad v Tatrách, a často aj vo výsadbách.
Výhodou je, že smrekovec netrpí zimnou stratou vody a sneh sa na holých konároch drží menej. Nevýhodou je, že ihlice musí každú jar vytvoriť nanovo. Robí to však mimoriadne rýchlo a patrí medzi prvé dreviny, ktoré na jar zazelenajú.
Prečo listnaté stromy na zimu zhadzujú listy?
Listnaté stromy zhadzujú listy, pretože tenká a veľká listová čepeľ by v mraze zamrzla a strom by cez ňu strácal vodu, ktorú zo zamrznutej pôdy nedokáže doplniť. Pred opadom strom odsaje z listov cenné živiny a na báze stopky vytvorí oddeľovaciu vrstvu, ktorá list oddelí a ranu uzavrie.
Holé konáre majú aj ďalšiu výhodu: zachytia menej snehu a námrazy, takže sa menej lámu. Podrobnejšie o pigmentoch a o tom, prečo listy menia farbu, vysvetľuje samostatný článok. Zaujímavou výnimkou sú mladé buky, duby a hraby, ktoré často podržia suché hnedé listy až do jari.
Čo stromom v zime škodí: mrazové trhliny a zimné vysychanie?
Stromom v zime škodia najmä prudké zmeny teploty a nedostatok vody, nie samotný mráz. Mrazové trhliny vznikajú, keď sa kmeň cez deň zohreje na slnku a v noci prudko vychladne. Zimné vysychanie postihuje ihličnany, ktoré za slnečných a veterných dní strácajú vodu, hoci pôda je zamrznutá.
Mrazová trhlina je pozdĺžna puklina v kmeni, ktorá sa objavuje najčastejšie na južnej a juhozápadnej strane. Vonkajšie vrstvy dreva sa pri rýchlom ochladení zmršťujú rýchlejšie ako vnútro kmeňa a napätie drevo roztrhne, často s počuteľným praskotom. Strom ranu postupne prerastá a na kmeni vzniká typická mrazová lišta. Trhlina sa však môže opakovane otvárať a stáva sa vstupnou bránou pre huby.
Zimné vysychanie sa prejavuje na jar hnednutím ihlíc, zvyčajne na strane vystavenej slnku a vetru. Podľa Iowa State University Extension ide o poškodenie typické takmer výhradne pre mladé, nedávno vysadené stromy, ktoré rastú na mieste päť rokov alebo menej. Riziko zvyšuje aj suché leto, po ktorom strom vstupuje do zimy oslabený.
Ako teplé zimy a lykožrút ohrozujú smreky na Slovensku?
Teplé zimy so slabou snehovou pokrývkou a suché roky oslabujú smreky, ktoré potom ľahšie napadne lykožrút smrekový. Podľa Správy o lesnom hospodárstve za rok 2024 poškodil tento podkôrny chrobák vyše 3,3 mil. m³ dreva a bol najvýznamnejším biotickým škodcom slovenských lesov. Otepľovanie zvyšuje počet jeho generácií.
Smrek tvorí podľa Správy o lesnom hospodárstve v SR za rok 2024, ktorú pripravilo ministerstvo pôdohospodárstva s Národným lesníckym centrom (NLC), 20,9 % lesov a v roku 2024 bol najviac poškodenou drevinou s objemom 3,4 mil. m³ dreva. Správa výslovne uvádza, že smrek je ohrozený pre nárast počtu generácií lykožrúta smrekového pri otepľovaní a že sa prejavili aj vplyvy sucha z rokov 2018 a 2022.
Podľa Lesníckej ochranárskej služby NLC (2025) sa v roku 2024 asanačnou ťažbou vyťažilo 4,56 mil. m³ dreva, teda 50,1 % celkovej ťažby. Rok 2024 označuje za druhý rok novej vlny hynutia smrečín a predpokladá, že potrvá tri až sedem rokov.
Prečo na zime záleží? Smrek je drevina chladnejších a vlhkejších polôh s plytkými koreňmi. Málo snehu znamená menej vody na jar, čo potvrdzujú aj údaje Slovenského hydrometeorologického ústavu o zime 2024/2025. V Piešťanoch vtedy bola snehová pokrývka iba jeden deň a v Poprade 19 dní, hoci predchádzajúca zima 2023/2024 bola ešte teplejšia.
Podľa Národného lesníckeho centra na portáli ForestPortal má lykožrút smrekový na Slovensku najčastejšie dve generácie do roka. Rojenie začína, keď priemerná denná teplota presiahne 16 °C, a samotný let prebieha nad 20 °C. Včasný nástup jari a teplé dlhé leto jeho vývoj urýchľujú a môžu pridať ďalšiu generáciu. Chrobák prezimuje pod kôrou alebo v hrabanke a na jar napáda stromy oslabené suchom.
Ako sa jednotlivé dreviny pripravujú na zimu?
Každá drevina prežíva zimu trochu inak. Smrek, jedľa a borovica si ponechávajú ihlice niekoľko rokov, smrekovec ich zhadzuje každú jeseň. Buk, dub a breza zhadzujú listy, no niektoré mladé stromy si suché listy podržia. Rozdielne sú aj hlavné zimné riziká jednotlivých drevín.
| Drevina | Čo robí na zimu | Ako dlho žijú ihlice alebo listy | Hlavné zimné riziko |
| Smrek obyčajný | ponecháva ihlice | šesť až desať rokov (USU, 2021) | sucho, lykožrút, snehové polomy |
| Jedľa biela | ponecháva ihlice | šesť až osem rokov (JRC, 2016) | neskoré mrazy na jar |
| Borovica lesná | ponecháva ihlice | zvyčajne dva až štyri roky | námraza a mokrý sneh |
| Smrekovec opadavý | zhadzuje ihlice | jedna sezóna | jarné mrazy po vyrašení |
| Buk lesný | zhadzuje listy, mladé buky ich často podržia | jedna sezóna | mrazové trhliny pri mladých stromoch |
| Dub letný a zimný | zhadzuje listy, časť suchých listov ostáva | jedna sezóna | mrazové trhliny na kmeni |
| Breza | zhadzuje listy | jedna sezóna | lámanie konárov pod námrazou |
Čo si zapamätať o stromoch v zime
- Ihličnany nezhadzujú ihlice, pretože ich chráni vosková vrstva, malý povrch a cukry v bunkách.
- Voda v ihliciach zamŕza mimo buniek, preto ich mráz neroztrhá.
- Smrekovec opadavý je jediný európsky ihličnan, ktorý na zimu zhadzuje ihlice.
- Stromom škodia hlavne prudké zmeny teploty, zamrznutá pôda a suché zimy, nie samotný mráz.
- Lykožrút smrekový poškodil v roku 2024 vyše 3,3 mil. m³ dreva a teplejšie podnebie mu pridáva generácie.
Časté otázky o ihličnanoch v zime
Strácajú ihličnany ihlice aj v zime?
Áno, ale len postupne. Strom zhadzuje najstaršie ihlice zvnútra koruny, zvyčajne na jeseň, a nahrádza ich novými. Väčšina ihličia však na strome ostáva celú zimu.
Prečo ihličie v zime hnedne?
Hnednutie po zime spôsobuje najčastejšie zimné vysychanie. Ihlice za slnečných a veterných dní strácajú vodu, ktorú korene zo zamrznutej pôdy nedokážu doplniť.
Je smrekovec ihličnan, aj keď mu opadávajú ihlice?
Áno. Smrekovec opadavý patrí medzi ihličnany z čeľade borovicovitých, len ihlice na zimu zhadzuje ako listnatý strom.
Fotosyntetizujú ihličnany aj v zime?
V obmedzenej miere áno. Za slnečných dní s teplotou nad bodom mrazu dokážu ihlice vyrábať cukry, v tuhom mraze sa fotosyntéza zastaví.
Pomáha sneh stromom prežiť zimu?
Snehová pokrývka chráni korene a pôdu pred premrznutím a na jar dodáva vodu. Mokrý a ťažký sneh však môže lámať konáre ihličnanov.
Prečo lykožrút napáda najmä smreky?
Lykožrút smrekový sa vyvíja hlavne na smreku obyčajnom. Najľahšie napáda stromy oslabené suchom, ktoré nedokážu chrobáky zaliať živicou.
Keď je mráz menším rizikom než sucho
Ihličnany si ihlice ponechávajú vďaka voskovej vrstve, cukrom a schopnosti nechať vodu zamrznúť mimo buniek. Listnaté stromy a smrekovec volia opačnú stratégiu a olistenie na zimu zhadzujú. Väčšou hrozbou ako tuhý mráz sú dnes pre slovenské smreky suché a teplé zimy, ktoré otvárajú cestu lykožrútovi.
Náhľadový obrázok: Magnific
