S pojmom apostille sa spravidla zoznámite až vtedy, keď vás k tomu prinútia okolnosti, najmä teda pri predkladaní slovenských listín v zahraničí alebo cudzích dokumentov na slovenskom úrade. Vtedy sa ukáže, že súdny preklad je len jednou časťou skladačky.
Čo je apostille
Či už použijete slovenský ekvivalent apostila, alebo pôvodný francúzsky výraz apostille, ide o oficiálne osvedčenie, ktoré potvrdzuje pravosť podpisu a pečiatky na vašej listine. Neoveruje sa ňou samotný obsah dokumentu, ale jeho formálna hodnovernosť. Zjednodušene povedané, apostila úradom garantuje, že dokument skutočne vydala oprávnená osoba a že podpis na ňom je pravý.
Právnym základom tohto systému je Haagsky dohovor z roku 1961. Vďaka nemu dnes stačí na listinu získať jedno jediné osvedčenie, ktoré akceptujú všetky signatárske krajiny. Bez tohto zjednodušenia by ste museli absolvovať tzv. superlegalizáciu, čo je komplikovaný, viacstupňový proces overovania dokumentov cez viaceré inštitúcie vrátane ministerstiev a konzulátov.
Kedy apostila nie je potrebná a kedy áno
V rámci Európskej únie sa apostila pri väčšine dokumentov nevyžaduje. Členské štáty si vzájomne uznávajú verejné listiny na základe osobitnej európskej úpravy. Ak však váš dokument smeruje do krajiny mimo EÚ, ktorá je signatárom Haagského dohovoru, napríklad do USA, Veľkej Británie, Izraela alebo Japonska, apostila je spravidla nevyhnutná.
Apostila sa vyžaduje napríklad pri matričných dokladoch (rodný list, sobášny list), vysvedčeniach a diplomoch, výpisoch z registra trestov, notárskych listinách a súdnych rozhodnutiach, keď sú určené na použitie v zahraničí.
Na Slovensku ju vydávajú rôzne orgány podľa typu dokumentu: matričné doklady apostiluje obvodný úrad, diplomy a vysvedčenia Ministerstvo školstva SR, výpisy z registra trestov Ministerstvo zahraničných vecí SR a verejné listiny vydané okresnými súdmi, notármi či súdnymi exekútormi zase príslušné krajské súdy.
Vzťah apostily a úradného prekladu
Apostila a súdny preklad nie sú vzájomne zastupiteľné pojmy. Sú to dve odlišné náležitosti, ktoré v správnom poradí dopĺňajú jedna druhú.
Ak zahraničná inštitúcia vyžaduje apostilovaný preklad, postup je nasledovný:
- Najprv sa apostiluje pôvodný dokument v krajine, kde bol vydaný,
- a až potom sa dá preložiť súdnemu prekladateľovi.
Keďže prekladateľ musí preložiť všetko, čo je v dokumente napísané, prekladá sa aj samotná apostilná doložka. Ak by ste to urobili opačne, preklad by neobsahoval apostilu a bol by neúplný.
Prekladateľská agentúra apostilu nevystaví, to nie je v jej kompetencii. Apostilácia prebieha výlučne cez príslušné štátne orgány.
Čo ak krajina nie je v Haagskom dohovore?
Ak dokument smeruje do krajiny, ktorá Haagsky dohovor nepodpísala, napríklad niektoré štáty Afriky alebo Blízkeho východu, apostila nestačí a nastupuje ďalšia forma vyššieho overenia, spomínaná superlegalizácia. Je to viacstupňový proces, pri ktorom dokument prechádza overením na viacerých úrovniach:
- príslušný úrad vydá dokument,
- nadradený orgán ho osvedčí,
- vyhotoví sa úradný preklad,
- krajský súd overí pečiatku prekladateľa,
- Konzulárny odbor MZV SR osvedčí preklad,
- nakoniec ambasáda cieľovej krajiny celý balík finalizuje.
Je to zdĺhavejšie a náročnejšie, no v niektorých prípadoch jednoducho nevyhnutné.
Ak si nie ste istí, ktorý postup váš dokument vyžaduje, najspoľahlivejším zdrojom informácií je stránka Ministerstva zahraničných vecí SR alebo priamo inštitúcia, pre ktorú dokumenty pripravujete.
Zdroj foto: Ascannio / Adobestock.com
Sponzorovaný článok
