Slovenskí vynálezcovia stoja za viacerými technikami, ktoré zmenili svet: Jozef Murgaš patentoval v roku 1904 tónový systém bezdrôtovej telegrafie, Štefan Banič získal v roku 1914 americký patent na padák a Aurel Stodola položil teoretické základy parných turbín. Jozef Maximilián Petzval v roku 1840 vypočítal svetelný portrétny objektív, Ján Andrej Segner opísal reaktívne vodné koleso a Jozef Karol Hell postavil vodnostĺpcový čerpací stroj. Pri viacerých menách však platí, že išlo o rodákov z územia dnešného Slovenska v časoch Uhorska a niektoré prvenstvá sú dodnes predmetom odbornej diskusie.
Článok prináša prehľadnú tabuľku s menami, rokmi a vynálezmi, opisuje vynálezy v chronologickom poradí od 18. storočia po prvú svetovú vojnu a vysvetľuje, prečo sa pri prvenstvách oplatí opatrnosť. Na konci sú uvedené múzeá, v ktorých sa dajú originály a repliky vidieť, a odpovede na časté otázky.
Ktorí slovenskí vynálezcovia patria medzi najznámejších?
Medzi najznámejších slovenských vynálezcov patria Jozef Karol Hell, Ján Andrej Segner, Wolfgang Kempelen, Jozef Maximilián Petzval, Štefan Anián Jedlík, Ján Bahýľ, Aurel Stodola, Jozef Murgaš a Štefan Banič. Ich práce siahajú od banských čerpadiel z polovice 18. storočia cez fotografickú optiku až po rádio, vrtuľník a padák zo začiatku 20. storočia.
Spoločným menovateľom nie je národnosť v dnešnom zmysle, ale miesto narodenia alebo pôsobenia. Kempelen, Segner aj Hell pochádzali z nemecky hovoriacich rodín v Uhorsku, Jedlíka maďarské zdroje uvádzajú ako maďarského fyzika. Slovenské encyklopédie a múzeá ich napriek tomu zaraďujú medzi osobnosti, ktoré spája územie dnešného Slovenska.
| Meno | Roky života | Vynález alebo prínos | Rok |
| Ján Andrej Segner | 1704 až 1777 | Segnerovo koleso (reaktívny vodný motor) | 1750 |
| Jozef Karol Hell | 1713 až 1789 | vodnostĺpcový čerpací stroj | 1749 |
| Wolfgang Kempelen | 1734 až 1804 | šachový automat („Turek“), hovoriaci stroj | 1769, 1791 |
| Štefan Anián Jedlík | 1800 až 1895 | elektromotor s elektromagnetmi, dynamo so samobudením | 1827 až 1829, 1861 |
| Jozef Maximilián Petzval | 1807 až 1891 | výpočet portrétneho fotografického objektívu | 1840 |
| Ján Bahýľ | 1856 až 1916 | vrtuľník s benzínovým motorom (patent č. 3392) | 1895 |
| Aurel Stodola | 1859 až 1942 | teória parných a plynových turbín, umelá ruka | 1903, 1915 až 1916 |
| Jozef Murgaš | 1864 až 1929 | tónový systém bezdrôtovej telegrafie | 1904 |
| Štefan Banič | 1870 až 1941 | padák dáždnikového typu (patent US 1 108 484) | 1914 |
Pri Kempelenovi a Stodolovi sú uvedené dva roky, pretože obaja sa preslávili dvoma odlišnými prácami. Pri Jedlíkovi ide o roky doložených konštrukcií, nie o roky patentu, keďže motor ani dynamo si nedal patentovať.
Čo vynašli rodáci zo Slovenska v 18. storočí?
V 18. storočí vznikli tri vynálezy, ktoré dodnes figurujú v dejinách techniky: vodnostĺpcový čerpací stroj Jozefa Karola Hella z roku 1749, reaktívne Segnerovo koleso z roku 1750 a Kempelenov šachový automat z roku 1769. Kempelen neskôr zostrojil aj hovoriaci stroj, ktorý opísal v knihe z roku 1791.
Jozef Karol Hell pracoval ako strojmajster banských podnikov v Banskej Štiavnici. Prvý vodnostĺpcový čerpací stroj postavil v roku 1749 v šachte Leopold a v roku 1770 bolo v prevádzke už osem jeho strojov, uvádza mesto Banská Štiavnica v prehľade známych rodákov. Stroj využíval tlak vody privádzanej z vyššie položených nádrží, takzvaných tajchov, a pomáhal odčerpávať vodu zo zaplavených baní.
Ján Andrej Segner, rodák z Bratislavy, opísal a prepočítal v roku 1750 vodné koleso, ktoré sa otáča spätným tlakom vytekajúcej vody. Princíp reaktívnej sily sa neskôr uplatnil vo vodných turbínach a raketovej technike. Nevýhodou pôvodnej konštrukcie bola nízka účinnosť, ktorú neskôr výrazne zlepšil matematik Leonhard Euler.
Wolfgang Kempelen predviedol šachový automat na viedenskom dvore Márie Terézie v roku 1769. Stroj bol v skutočnosti dômyselnou ilúziou, pretože v jeho útrobách sedel živý šachista. Za vážnejšie dielo sa pokladá hovoriaci stroj, ktorý napodobňoval pľúca mechmi a hlasivky kmitajúcim jazýčkom. Podľa materiálu Slovenskej akadémie vied o šachovom automate pracoval Kempelen na hovoriacom stroji približne 20 rokov, kým automat zostrojil za pol roka.
Ako prispeli Petzval a Jedlík k fotografii a elektrotechnike?
Jozef Maximilián Petzval v roku 1840 ako jeden z prvých exaktne vypočítal konštrukciu fotografického objektívu, ktorý skrátil expozíciu z desiatok minút na necelú minútu. Štefan Anián Jedlík skonštruoval elektromotor s elektromagnetmi v statore aj rotore a do roku 1861 aj dynamo so samobudením, oba vynálezy však nepatentoval.
Petzvalov portrétny objektív mal podľa Slovenského technického múzea svetelnosť 1:3,7 a bol 14-krát svetelnejší ako objektívy, ktoré používal Daguerre. Objektív vyrábal viedenský optik Peter Wilhelm Friedrich Voigtländer a medzi ním a Petzvalom vznikol dlhoročný spor o odmenu a práva. Petzval sa narodil v Spišskej Belej a väčšinu kariéry pôsobil ako profesor matematiky vo Viedni.
Štefan Anián Jedlík, rodák zo Zemného pri Nových Zámkoch, bol benediktínsky kňaz a profesor fyziky v Pešti. Elektromagnetický rotačný prístroj zostrojil v rokoch 1827 až 1829. Jednopólové dynamo so samobudením sa v inventári peštianskej univerzity objavilo v roku 1861, teda niekoľko rokov pred tým, ako s podobným princípom vystúpili Werner von Siemens a Charles Wheatstone. Maďarská odborná literatúra Jedlíka pokladá za maďarského fyzika, slovenské zdroje zdôrazňujú jeho rodisko.
Kto patril medzi priekopníkov rádia a letectva?
Medzi priekopníkov rádia a letectva patria traja rodáci zo Slovenska: Ján Bahýľ, ktorý v roku 1895 získal patent na vrtuľník, Jozef Murgaš s americkými patentmi na bezdrôtovú telegrafiu z roku 1904 a Štefan Banič, ktorému americký patentový úrad v roku 1914 udelil patent na padák.
Ján Bahýľ, rodák zo Zvolenskej Slatiny, bol vojenský technik. Patent č. 3392 na vrtuľník s benzínovým motorom mu bol udelený 13. augusta 1895. Slovenské pramene uvádzajú, že stroj sa v roku 1905 v Bratislave vzniesol do výšky približne 4 metrov a preletel okolo 1 500 metrov. Tieto údaje sa však opierajú najmä o neskoršie spracovania, preto ich historici letectva preberajú s výhradou.
Jozef Murgaš bol rímskokatolícky kňaz, maliar a samouk v elektrotechnike. Namiesto bodiek a čiarok Morseovej abecedy použil dva tóny s rozdielnou frekvenciou. Patent na tento „tón systém“ podal 6. októbra 1903 a zaregistrovaný bol 10. mája 1904 pod číslom 759 825, uvádza Patentové informačné centrum CVTI SR. Celkovo získal v USA 13 patentov z rokov 1904 až 1911.
Štefan Banič pracoval ako murár v Smoleniciach a v roku 1907 odišiel za prácou do USA. Padák dáždnikového typu sa pripevňoval na hrudník a otváral ho systém pružín. Prihlášku podal 3. júna 1914 a patent US 1 108 484 bol zverejnený 25. augusta 1914, ako dokladá záznam patentu v databáze Google Patents. Americká armáda patent odkúpila, do výstroje ho však nezaviedla.
Prečo patrí Aurel Stodola medzi svetové osobnosti techniky?
Aurel Stodola, rodák z Liptovského Mikuláša, napísal základnú učebnicu parných a plynových turbín, z ktorej čerpali generácie strojných inžinierov. Ako profesor na polytechnike v Zürichu radil pri stavbe prvých plynových turbín a počas prvej svetovej vojny spolu s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom vyvinul pohyblivú umelú ruku.
Kniha Die Dampfturbinen vyšla prvýkrát v roku 1903. Podľa knižnice ETH Zürich mala prvá verzia 220 strán a šieste vydanie z roku 1924 narástlo na približne 1 200 strán. Učebnicu preložili do angličtiny, francúzštiny, ruštiny aj čínštiny.
Umelú ruku z rokov 1915 až 1916 ovládali zvyšné svaly pacienta. Stodola si ju nedal patentovať, pretože nechcel zarábať na ľuďoch zranených vo vojne. Na rozdiel od ostatných mien v článku nebol Stodola vynálezcom jedného prístroja, ale teoretikom, ktorého výpočty umožnili konštrukciu mnohých strojov.
Prečo sú niektoré slovenské prvenstvá sporné?
Slovenské prvenstvá bývajú sporné z troch dôvodov: vynálezcovia často nepatentovali, podobné riešenia vznikali súčasne v iných krajinách a o rovnaké osobnosti sa hlási viac národov. Presnejšie je preto hovoriť o konkrétnom patente, roku a technickom riešení ako o „prvom na svete“.
Typickým príkladom je padák. Myšlienka padáka je stará niekoľko storočí a v rovnakom období ako Banič pracovali na záchranných padákoch aj iní konštruktéri. Banič mal patent na konkrétnu konštrukciu dáždnikového typu, nie na padák ako taký. Podobne Murgaš nebol jediný, kto skúmal bezdrôtový prenos signálu, jeho prínos spočíval v tónovej modulácii.
Pri Jedlíkovi chýba patent aj dobová publikácia, preto svetová literatúra spája dynamo najmä so Siemensom. Pri Bahýľovi sa diskusia týka hlavne nedostatku dobových záznamov o letoch. Pri Kempelenovom šachovom automate zas nejde o skutočný stroj na hranie šachu, ale o mechanickú ilúziu s ukrytým hráčom.
Výhodou opatrného prístupu je, že fakty obstoja aj pri zahraničnej kontrole. Nevýhodou je, že niektoré populárne tvrdenia, napríklad o „vynálezcovi vrtuľníka“, treba doplniť o vysvetlenie.
Kde sa dajú vynálezy slovenských vynálezcov vidieť naživo?
Najviac exponátov spravuje Slovenské technické múzeum v Košiciach, ktorého pobočkou je Múzeum J. M. Petzvala v Spišskej Belej s dagerotypickým prístrojom a Petzvalovým objektívom. Banskú techniku z čias Hella približuje Banská Štiavnica a pamiatku Štefana Baniča pripomínajú jeho rodné Smolenice.
V Spišskej Belej sa nachádza aj prvý celokovový prístroj daguerroskop s portrétnym objektívom, ktorý múzeum dostalo darom v roku 1965. V Banskej Štiavnici a okolí sú zachované tajchy, ktoré dodávali vodu pre Hellove stroje. Rekonštrukciu Kempelenovho hovoriaceho stroja zostrojili napríklad na Sárskej univerzite v Saarbrückene.
Pri plánovaní návštevy sa oplatí overiť si otváracie hodiny priamo na stránke konkrétneho múzea, pretože pobočky môžu mať v zimnej sezóne obmedzenú prevádzku.
Čo si zapamätať
- Jozef Murgaš získal 10. mája 1904 v USA patent č. 759 825, jeho tónový systém nahradil bodky a čiarky dvoma tónmi.
- Štefan Banič má americký patent US 1 108 484 na padák dáždnikového typu z 25. augusta 1914.
- Aurel Stodola napísal v roku 1903 učebnicu parných turbín, ktorá narástla z 220 na približne 1 200 strán.
- Jozef Maximilián Petzval vypočítal v roku 1840 portrétny objektív so svetelnosťou 1:3,7.
- Hell, Segner a Kempelen sú rodákmi zo Slovenska z 18. storočia, nie Slovákmi v dnešnom národnom zmysle.
- Prvenstvá Jedlíka a Bahýľa sú predmetom diskusie, spoľahlivejšie je uvádzať konkrétne roky a dokumenty.
Časté otázky o slovenských vynálezcoch
Kto je najznámejší slovenský vynálezca?
Najčastejšie sa uvádza Jozef Murgaš pre tónový systém bezdrôtovej telegrafie a Štefan Banič pre patent na padák. Vo svetovej technickej literatúre má najsilnejšie postavenie Aurel Stodola vďaka teórii turbín.
Vynašiel Štefan Banič padák ako prvý?
Nie v doslovnom zmysle. Banič získal v roku 1914 americký patent na konkrétnu konštrukciu padáka dáždnikového typu, myšlienka padáka a ďalšie konštrukcie však existovali aj predtým a súčasne.
Bol Štefan Anián Jedlík Slovák alebo Maďar?
Jedlík sa narodil v roku 1800 v Zemnom na území dnešného Slovenska, pôsobil však v Uhorsku a maďarské zdroje ho pokladajú za maďarského fyzika. Slovenské zdroje ho uvádzajú ako rodáka zo Slovenska.
Vznikol Kempelenov šachový automat ako skutočný stroj?
Nie. Šachový automat z roku 1769 ovládal ukrytý šachista. Skutočným technickým dielom bol Kempelenov hovoriaci stroj, ktorý opísal v knihe z roku 1791.
Kde je Múzeum J. M. Petzvala?
Múzeum sa nachádza v Petzvalovom rodnom meste Spišská Belá a je pobočkou Slovenského technického múzea v Košiciach.
Čo je Segnerovo koleso?
Ide o vodné koleso, ktoré sa otáča spätným tlakom vody vytekajúcej z ohnutých ramien. Ján Andrej Segner ho opísal v roku 1750 a princíp sa stal predchodcom reaktívnych turbín.
Géniovia z našich končín
Slovenskí vynálezcovia zanechali stopu v baníctve, optike, elektrotechnike, rádiu aj letectve. Najpevnejšie stoja tie zásluhy, ktoré dokladajú patenty a dobové publikácie, napríklad Murgašove a Baničove patenty či Stodolova učebnica. Pri sporných prvenstvách je presnejšie hovoriť o konkrétnom riešení a roku, čo príbehom týchto osobností nijako neuberá na význame.
Náhľadový obrázok: Magnific
