Najstaršie stromy na Slovensku majú podľa odhadov 600 až 850 rokov. Za najstarší strom na Slovensku sa považuje dub letný v obci Dubinné v okrese Bardejov, ktorému sa pripisuje viac ako 800 rokov. Tesne za ním sú približne 700-ročné lipy v Bojniciach a Slovenskej Ľupči a duby v Lozorne a Drnave. Presný vek takýchto velikánov sa určiť nedá, pretože majú dutý kmeň, preto ide vždy o odhad.
Článok prináša prehľad najstarších stromov s ich druhom, lokalitou a odhadovaným vekom, vysvetľuje, ako odborníci určujú vek starých stromov a prečo sa odhady líšia. Zaoberá sa aj počtom chránených stromov, najvyššími a najhrubšími stromami a výsledkami ankety Strom roka vrátane víťaza ročníka 2026.
Ktorý je najstarší strom na Slovensku?
Najstarším stromom na Slovensku je podľa väčšiny odborných aj regionálnych zdrojov dub letný (Quercus robur) v obci Dubinné v okrese Bardejov. Jeho vek sa odhaduje na viac ako 800 rokov, niektoré zdroje uvádzajú až 850 rokov. Kmeň je bútľavý, takže najstaršie drevo už chýba a presný vek nemožno spočítať.
Dub rastie v strede obce a má výšku približne 25 metrov. Podľa agentúry TASR pochádza prvá písomná zmienka o obci z polovice 14. storočia a už vtedy sa spomínalo, že osada vznikla pri mohutnom dube. V roku 2010 strom zvíťazil v ankete Strom roka, keď sa uvádzal obvod kmeňa 733 cm.
Rozptyl odhadov dobre ukazuje, prečo pri starých stromoch platí opatrnosť. Medzinárodná databáza Monumental Trees uvádza pri dube v Dubinnom podľa merania Martina Mikláněka z roku 2012 vek 724 ± 10 rokov, teda menej, ako hovorí miestna tradícia. Obe čísla sú odhady a ani jedno nie je výsledkom spočítania letokruhov celého kmeňa.
Titul „najstarší“ sa preto viaže skôr na najstarší známy a zdokumentovaný strom. V lesoch, na rozhraniach polí či v odľahlých dolinách môžu rásť jedince podobného veku, ktoré ešte nikto podrobne nezmeral.
Ktoré ďalšie stromy patria medzi najstaršie stromy na Slovensku?
Medzi najstaršie stromy na Slovensku patria okrem dubu z Dubinného najmä Lipa kráľa Mateja v Bojniciach a Korvínova lipa na hrade Ľupča, obe s odhadovaným vekom okolo 700 rokov. Podobný vek sa pripisuje Dračiemu dubu z Lozorna a dubu z Drnavy. Do tejto skupiny patria aj tisy v Pruskom a lipa U Belanských pri Myjave.
Prehľad v tabuľke vychádza z verejne dostupných odhadov. Pri jednom strome sa údaje v rôznych zdrojoch často líšia o desiatky až stovky rokov.
| Strom | Druh | Lokalita | Odhadovaný vek |
| Dub v Dubinnom | dub letný (Quercus robur) | Dubinné, okres Bardejov | viac ako 800 rokov (odhad), podľa merania z roku 2012 asi 724 rokov |
| Lipa kráľa Mateja (Bojnická lipa) | lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) | park Bojnického zámku, okres Prievidza | viac ako 700 rokov (odhad) |
| Korvínova lipa | lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) | hrad Ľupča, Slovenská Ľupča | približne 650 až 700 rokov (odhad) |
| Dračí dub | dub letný (Quercus robur) | Lozorno, okres Malacky | približne 700 rokov (odhad) |
| Dub v Drnave | dub letný (Quercus robur) | Drnava, okres Rožňava | približne 700 rokov (odhad) |
| Gavlovičov tis | tis obyčajný (Taxus baccata) | Pruské, okres Ilava | približne 650 rokov (odhad) |
| Lipa U Belanských | lipa | Myjava | viac ako 600 rokov (odhad) |
| Lipa zo Zaježovej (Strom roka 2026) | lipa malolistá (Tilia cordata) | Zaježová, okres Zvolen | približne 570 rokov (odhad) |
Lipa kráľa Mateja je spojená s povesťou, podľa ktorej ju v roku 1301 vysadil Matúš Čák Trenčiansky. Z pôvodného stromu ostalo torzo s obvodom kmeňa asi 11 metrov a výškou 9 metrov, z ktorého vyrastajú zmladené vetvy. O strom sa stará Múzeum Bojnice a v zozname chránených stromov má evidenčné číslo S 4.
Korvínova lipa víta návštevníkov hneď za bránou hradu Ľupča. Má obvod kmeňa takmer 7,5 metra a výšku vyše 25 metrov. Pomenovaná je po uhorskom kráľovi Matejovi Korvínovi, ktorý podľa tradície pod ňou odpočíval.
Lipa U Belanských na Myjave sa uvádza aj pre mimoriadnu hrúbku. Jej kmeň má podľa regionálnych zdrojov obvod 1 015 cm, čo by z nej robilo jeden z najhrubších stromov krajiny.
Koľko chránených stromov je na Slovensku?
Na Slovensku bolo podľa Správy o stave životného prostredia za rok 2023 vyhlásených 436 chránených stromov a ich skupín vrátane stromoradí. Spolu išlo o 1 207 jedincov z 63 taxónov, z ktorých 31 je pôvodných a 32 nepôvodných. Evidenciu vedie Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR).
Chránený strom nie je to isté ako starý strom. Za chránené sa vyhlasujú stromy s mimoriadnym kultúrnym, vedeckým, ekologickým, krajinotvorným alebo estetickým významom, takže v zozname sú aj mladšie parkové dreviny či historické stromoradia. Naopak, nie každý staroveký strom je vyhlásený za chránený.
Počet chránených stromov sa v posledných rokoch mierne znižuje. Podľa Správy o stave životného prostredia SR v roku 2023, ktorú pripravuje rezort životného prostredia s údajmi ŠOP SR, bolo v optimálnom stave 66 % chránených stromov, 19 % bolo ohrozených a 15 % degradovaných. V roku 2017 tvorilo sústavu ešte 443 chránených stromov a ich skupín s 1 251 jedincami.
História evidencie siaha do 70. rokov 20. storočia. Podľa ŠOP SR sa po výzve z roku 1974 zaevidovalo vyše 500 stromov alebo ich skupín. Chránené stromy sa v teréne označujú tabuľou so štátnym znakom.
Najväčšou koncentráciou starých stromov jedného druhu je Národná prírodná rezervácia Harmanecká tisina v Národnom parku Veľká Fatra. Podľa Správy NP Veľká Fatra tu rastie približne 1 500 tisov obyčajných, z ktorých najstaršie majú okolo 500 až 600 rokov. Obec Dolný Harmanec uvádza vyše 1 000 tisov s vekom do 400 rokov, čo opäť ukazuje rozdiely medzi odhadmi.
Ako sa určuje vek starého stromu?
Vek stromu sa najpresnejšie určuje spočítaním letokruhov, buď na pni, alebo na vývrte odobratom Presslerovým nebozezom. Pri veľmi starých stromoch je však stred kmeňa zvyčajne vyhnitý, preto sa vek dopočítava z obvodu kmeňa, rýchlosti prírastku, historických záznamov a porovnania s podobnými stromami.
Dendrochronológia, teda veda o letokruhoch, využíva skutočnosť, že stromy mierneho pásma vytvoria spravidla jeden letokruh za rok. Vývrt sa štandardne odoberá vo výške 1,3 metra nad zemou. K spočítaným letokruhom sa podľa podkladov Českej poľnohospodárskej univerzity pripočítava obvykle päť až 12 rokov, ktoré strom potreboval, aby do tejto výšky dorástol.
Metódy majú výhody aj nevýhody:
- spočítanie letokruhov na vývrte: presné, ale pri bútľavom kmeni chýba vnútorná časť a pri obrovských stromoch nestačí dĺžka vrtáka,
- odhad podľa obvodu kmeňa: rýchly a neinvazívny, ale nepresný, pretože rast závisí od druhu, pôdy, vody a konkurencie,
- historické pramene: kroniky, mapy, rytiny a pohľadnice potvrdzujú, že strom existoval v istom roku, nie však kedy vyrástol,
- povesti a tradícia: dopĺňajú príbeh stromu, no vek často zveličujú.
Rozdiely medzi metódami sú značné. Tím Jana Altmana z Botanického ústavu Akadémie vied ČR v roku 2017 zistil, že dopočet podľa šírky letokruhov nadhodnocuje vek stromov až o 27,5 % a metóda podľa bazálnej plochy ho podhodnocuje až o 20,5 %. Kombinovaný postup sa od skutočného veku líšil do 3,5 %. Pri mohutných solitérnych duboch na sútoku Moravy a Dyje vyšlo, že ich vek len výnimočne presahuje 400 rokov, hoci sa im pôvodne pripisovalo 400 až 800 rokov.
Z výskumu nevyplýva, že slovenské odhady sú chybné. Ukazuje však, že pri stromoch s vekom nad 500 rokov treba každé číslo čítať ako približné a pri porovnávaní uprednostniť merania tou istou metódou.
Ktoré stromy na Slovensku sú najvyššie a najhrubšie?
Najvyššie stromy na Slovensku rastú v pralesoch a sú to ihličnany. Jedle biele v Dobročskom pralese dosahujú výšku takmer 60 metrov a smrek z lokality Hrončecký grúň v CHKO Poľana meria 54,8 metra. Za najhrubší strom sa najčastejšie označuje platan javorolistý v Komjaticiach s obvodom kmeňa 930 cm.
Údaje o výškových rekordoch uvádza populárno-vedecký časopis Quark. Smrek z Hrončeckého grúňa má pri výške 54,8 metra priemer kmeňa 90,2 cm vo výške 1,3 metra. V Dobročskom pralese podľa štátneho podniku Lesy SR rástla aj jedľa, ktorú v roku 1964 zlomil vietor a merala 56 metrov.
Platan javorolistý (Platanus × acerifolia) v kaštieľskom parku v Komjaticiach v okrese Nové Zámky má obvod kmeňa 930 cm a výšku vyše 28 metrov. V roku 2012 sa stal Stromom roka. Vekom je však relatívne mladý, odhaduje sa na menej ako 150 rokov, čo ukazuje, že hrúbka nie je spoľahlivým ukazovateľom veku.
Primát najhrubšieho stromu nie je jednoznačný. Lipa U Belanských má podľa regionálnych zdrojov obvod 1 015 cm a torzo Bojnickej lipy pri päte kmeňa 12,5 metra. Výsledok závisí od toho, či sa meria vo výške 1,3 metra alebo pri zemi a či sa započítavajú zrastené kmene.
V bukových pralesoch na východe Slovenska, ktoré sú zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, rastú buky a jedle s menšími obvodmi, no s typickou prirodzenou štruktúrou lesa. V pralese Stužica bol pri jedli nameraný obvod kmeňa 392 cm a pri buku 322 cm.
Ktoré stromy vyhrali anketu Strom roka v posledných rokoch?
Stromom roka 2026 sa stala približne 570-ročná lipa malolistá zo Zaježovej v okrese Zvolen. V 24. ročníku ankety Nadácie Ekopolis získala 2 423 hlasov. V roku 2025 zvíťazila 150-ročná jabloň planá z vrchu Diel nad Žiarom a v roku 2024 hruška planá z Bošáce.
Výsledky ročníka 2026 vyhlásila Nadácia Ekopolis 28. októbra 2026 v Bratislave. Podľa TASR sa do hlasovania zapojilo viac ako 12 000 ľudí, spolu odovzdali 12 452 hlasov. Víťazná lipa rastie na svahoch Javoria v lokalite Poľa Strhárov, má obvod kmeňa 560 cm a výšku asi 20 metrov.
Druhé miesto obsadil dub letný z obecného parku v Parchovanoch v okrese Trebišov s odhadovaným vekom 450 rokov a 1 722 hlasmi. Tretia skončila približne 200-ročná lipa srdcovitá pod Kalváriou v Oščadnici, ktorá získala 1 716 hlasov, teda len o šesť menej.
Víťazi posledných ročníkov:
- 2026: lipa malolistá, Zaježová, okres Zvolen, približne 570 rokov,
- 2025: jabloň planá, vrch Diel nad obcou Žiar, okres Liptovský Mikuláš, 150 rokov, 4 345 hlasov z vyše 18 000,
- 2024: hruška planá, Bošáca, približne 150 rokov, 2 298 hlasov,
- 2023: dub letný, Malacky, približne 500 rokov,
- 2022: Dračí dub, Lozorno, približne 700 rokov.
Anketa nemeria vek ani veľkosť. Rozhoduje verejné hlasovanie a dôležitý je najmä príbeh stromu a vzťah komunity k nemu. Preto medzi víťazmi nechýbajú ani mladšie stromy, napríklad približne 70-ročný buk lesný previsnutý zo Starého Smokovca, Strom roka 2021. Prvé tri stromy ročníka 2026 majú podľa pravidiel zabezpečený odborný audit stavu alebo ošetrenie certifikovanými arboristami.
Ako uspeli slovenské stromy v súťaži Európsky strom roka?
Slovenské stromy dosiahli v súťaži Európsky strom roka dvakrát druhé miesto. V roku 2023 skončil druhý Dračí dub z Lozorna a v roku 2026 jabloň planá zo Žiaru na Liptove. Tretie miesto získala v roku 2016 hruška z Bošáce. Lipa zo Zaježovej bude Slovensko reprezentovať v ročníku 2027.
Súťaž European Tree of the Year vznikla v roku 2011 ako nadstavba národných ankiet. Do európskeho kola postupuje víťaz národnej ankety z predchádzajúceho roka. Podľa oficiálnych výsledkov súťaže získala slovenská jabloň v ročníku 2026 spolu 4 766 stromových bodov a predbehla poľský „Krivý strom“ so 4 720 bodmi. Zvíťazil dub z Laukiai z Litvy so 6 153 bodmi.
Dračí dub z Lozorna obsadil v roku 2023 druhé miesto s viac ako 18 000 hlasmi, ako informoval portál ASB. V ročníku 2025 skončila hruška planá z Bošáce piata s takmer 24 000 hlasmi. Naopak, 700-ročný dub z Drnavy obsadil v roku 2021 až 13. miesto s 30 058 hlasmi.
Výsledky v európskej súťaži nie sú hodnotením kvality stromu. Odrážajú najmä schopnosť krajiny a obce zmobilizovať hlasujúcich, pričom pravidlá bodovania sa medzi ročníkmi menili, takže umiestnenia nemožno porovnávať úplne priamo.
Čo si zapamätať o najstarších stromoch na Slovensku?
- Za najstarší strom na Slovensku sa považuje dub letný v Dubinnom s odhadovaným vekom viac ako 800 rokov.
- Približne 700 rokov sa pripisuje lipám v Bojniciach a Slovenskej Ľupči a dubom v Lozorne a Drnave.
- Vek veľmi starých stromov je vždy odhad, pretože ich kmeň je dutý a letokruhy chýbajú.
- Slovensko malo v roku 2023 vyhlásených 436 chránených stromov a ich skupín s 1 207 jedincami.
- Stromom roka 2026 je približne 570-ročná lipa zo Zaježovej, ktorá postupuje do európskej súťaže 2027.
Časté otázky o najstarších stromoch na Slovensku
Koľko rokov má najstarší strom na Slovensku?
Dub letný v Dubinnom má podľa odhadov viac ako 800 rokov, niektoré zdroje uvádzajú 850 rokov. Meranie z roku 2012 uvádza asi 724 rokov. Presný vek sa určiť nedá.
Je Bojnická lipa ešte živá?
Áno. Z torza Lipy kráľa Mateja vyrastajú zmladené vetvy, ktoré každoročne kvitnú. O strom sa stará Múzeum Bojnice a do jeho tesnej blízkosti je vstup zakázaný.
Kde rastie najviac starých tisov?
V Národnej prírodnej rezervácii Harmanecká tisina vo Veľkej Fatre. Rastie tu približne 1 500 tisov obyčajných, najstaršie majú podľa správy národného parku 500 až 600 rokov.
Prečo sa vek starých stromov v zdrojoch líši?
Bútľavým stromom chýba najstaršie drevo, takže letokruhy nemožno spočítať celé. Vek sa dopočítava rôznymi metódami a tie dávajú rozdielne výsledky.
Ktorý strom vyhral Strom roka 2026?
Približne 570-ročná lipa malolistá zo Zaježovej v okrese Zvolen. Získala 2 423 hlasov z 12 452.
Ktorý je najhrubší strom na Slovensku?
Najčastejšie sa uvádza platan javorolistý v Komjaticiach s obvodom kmeňa 930 cm. Väčší obvod sa udáva pri lipe U Belanských, výsledok však závisí od spôsobu merania.
Prečo si naši zelení velikáni zaslúžia úctu a ochranu
Najstaršie stromy na Slovensku predstavujú unikátne živé pamätníky, ktoré v tichosti prečkali striedanie dynastií, vojny aj dramatické premeny okolitej krajiny. Či už ide o viac ako osemstoročný dub v Dubinnom, legendami opradené lipy v Bojniciach a Slovenskej Ľupči, alebo tohtoročnú víťazku ankety Strom roka zo Zaježovej, každý z týchto velikánov v sebe nesie hlboký biologický a kultúrny príbeh.
Hoci ich duté kmene znemožňujú určiť presný vek na rok presne, práve ich zraniteľnosť nám pripomína krehkosť prírodného dedičstva. Zodpovedná starostlivosť certifikovaných arboristov, ochrana ich bezprostredného okolia a rešpekt nás návštevníkov sú tou najlepšou zárukou, že títo zelení svedkovia našej histórie zostanú majestátnou dominantou Slovenska aj pre ďalšie generácie.
Náhľadový obrázok: Magnific
